KRUPINA. Na začiatku tvorby Mariána Valenta boli kovové výrobky. Spracovávať kov začal už na strednej škole v Kremnici, kde sa ho učil upravovať plošne a plasticky. Po škole prešiel rôznymi zamestnaniami, no jedna z návštev u svokra rozhodla, akým smerom sa chce uberať.
„S manželkou sme sa rozhodli, že sa presťahujeme k svokrovi do Krupiny a prevezmeme od neho remeslo zlatníctvo. Naučil ma všetko potrebné, čo by som mal poznať pri výrobe šperkov,“ spomína.
Na začiatku pracoval len po večeroch popri zamestnaní. Vyrábal všakovaké retiazky, prívesky, prstene z drahých kovov či náušnice. Na škole sa naučil aj gravírovať. Pripravoval výrobky rôznych veľkostí a na rozličné príležitosti. Gravíroval do prstienkov či do spôn na opasky rôzne obrazce a neskôr aj ľudové motívy na valaškách.
„Po ukončení školy som pracoval v rôznych zamestnaniach. Najprv v kamenárstve, kde som sekal písmo do náhrobných kameňov, neskôr ako výtvarník v jednom podniku,“ hovorí ľudový umelec.
Zo záujmu skúšať stále niečo nové neostal len pri spracovávaní kovu, ale postupne sa dostával k ďalším remeslám.
Zvonce, zápästníky aj valašky
„V súčasnosti zhotovujem šperky z drahých kovov, ale aj zvonce z mosadze a plechu. Taktiež vyrábam kožené náramky na zápästie, takzvané zápästníky, ktoré slúžia na spevnenie aj na ozdobu. Robím aj šperky so semiačkami, kamienkami či so zubami jeleňa, ktoré treba najprv vhodne ošetriť,“ vysvetľuje umelec s tým, že jeho práca nekončí pri kove, ale vie opracovať aj drevo či kožu.
„Keď som chcel skúsiť vyrábať aj zvonce, jeden som si kúpil na jarmoku a podľa neho som začal zhotovovať plechové či mosadzné pre ovce,“ prezrádza. „Plechový sa skladá z dvoch častí, ktoré môžete spojiť rozklepaním klinčeka a následne ho spojiť mosadzou,“ približuje postup, ktorý sám volí pri výrobe zvoncov.
Najväčší, aký kedy urobil, bol z mosadze s výškou a šírkou 13 x 12 centimetrov. Jeho záujem o ľudové umenie však pri zvoncoch neskončil, skúsil zhotovovať valašky. Zdatný umelec pozná veľa fígľov, ako správne pracovať s mosadzou, aby sa pri vysokej teplote nedeformovala.
Všetky materiály opracováva až do detailov
„Všetko si vyrobím sám. Drevený základ na valašku zhotovujem z hranolov dubového, bukového alebo slivkového dreva, ktoré potom do konečnej podoby opracujem. Drevo morím, lakujem, farbím podľa potreby. Aplikácie či ozdoby na valašky vytváram do posledného detailu. Na ozdobné prvky a aj na čepeľ používam mosadz,“ opisuje v skratke výrobu valašky.
Dnes je už umelec na dôchodku, práce sa však vzdať nemieni. Výrobou tradičného sortimentu si kráti čas a zároveň sa snaží zachovávať umierajúce dedičstvo predkov. Jeho výrobky nájdete aj na miestnych jarmokoch a niektoré veci si môžete nechať vyrobiť na aj želanie.
Záujem o jeho valašky, šperky či zvonce siaha za hranice našej krajiny do Nemecka či Česka. Pri zhotovovaní ľudových predmetov mu stačí samostatná miestnosť s nástrojmi, pričom si niektoré sám vyrobil.
Michal Ďuriš: Popularita je dvojsečná zbraň Čítajte
Jeho manželka je tiež veľmi zdatná umelkyňa, v súčasnosti už takisto dôchodkyňa. Práci s kovmi sa chopil aj ich syn. Ich spracovanie sa dedí u Valentovcov z generácie na generáciu.
