Martina Vozárová zo Senohradu sa prvýkrát s myšlienkou spracovania vlny začala zaoberať už počas svojej dovolenky na Islande. Miestni sa tam venujú chovu oviec a sú na to veľmi hrdí. Národné vlnené svetre nosia vždy a všade.
Pred pár rokmi sa s rodinou presťahovala z mesta na samotu, kde sa jej myšlienky z Islandu začali pretavovať do skutočnosti.
Pradiarstvu sa venujete len krátko. Ako ste sa k tomu dostali?
Na vidieku som si našla novú priateľku, ktorá s rodinou chová ovce. Spomenula mi, že ich práve strihali a že ide vlnu oprať a naučiť sa priasť. To bol pre mňa signál, že nastal čas vrátiť sa k myšlienkam z Islandu.
Absolvovali ste kurz alebo ste samouk?
Priasť som sa naučila ako samouk. Dnes je už na internete veľa videí, no prvý raz sme s kamarátkou skúšali kolovrátok u jednej priadky z okolia. Všetko nám ukázala za desať minút a doma sme to skúšali, až kým nám to nešlo naozaj. Učili sme sa jedna od druhej, na vlastných chybách a úspechoch. Dokonca sme si samy pozliepali starý kolovrátok. O niečo neskôr, asi pred dvoma rokmi, som sa zúčastnila kurzu spracovania vlny u Janky Roziakovej vo Zvolene, kde bolo viac šikovných priadok.
Som rada, že toto remeslo zaujíma veľa žien, ktoré napríklad pletú alebo háčkujú a zaujímajú sa o prírodné materiály. V našej obci od jesene organizujem pravidelné večery pre priadky, kde opravujeme staré kolovrátky a ženy aj deti, ktoré prídu, sa môžu priučiť všetkým činnostiam s vlnou od surového spracovania cez pradienko, po hotové výrobky pletené, háčkované, tkané, plstené a ďalšie. Mám radosť, keď vidím záujem aj u detí. Keby dievčatká mali dlhšie nôžky, už by priadli aj samostatne. Zatiaľ im musí niekto točiť kolesom.
Tomuto remeslu sa nevenuje veľa ľudí. Prečo ste si ho vybrali vy?
Vidím veľký potenciál v materiáli, ktorý je dnes u nás nedocenený. Každá ovca, ktorá sa na Slovensku chová, môže poslúžiť aj iným spôsobom ako len na mlieko alebo mäso. Hnevá ma, že našu striž za pár centov predáme Poliakom, a potom si u nich na trhu kúpime deku zo slovenskej vlny.
Venujete sa aj nejakým príbuzným remeslám?
Pradenie mi zaberá veľa času, ale keď môžem, zdokonaľujem sa v pletení a háčkovaní, plstím suchou i mokrou technikou.
Ako dlho vám trvá, kým napradiete napríklad klbko vlny?
To závisí od materiálu, s ktorým mám pracovať. Ak je to vrece špinavej vlny, celý proces po upradenie klbka môže trvať minimálne týždeň. Ak je to upravený česanec z obchodu, jednoduchšie klbko napradiem asi za hodinu.
Pletiete s vami upradenou vlnou aj nejaké výrobky?
Štucne, šatky, čelenky, no chcem sa viac zdokonaliť.
S akými materiálmi pracujete?
Najradšej so slovenskou ovčou vlnou. Je jej naozaj dosť a dnes, bohužiaľ, nemá priam žiadnu cenu. Pre mňa však má veľkú hodnotu. Ľudia mi ju ponúkajú a nechcú za to ani čokoládu. Sú radi, že ju nemusia zakopať alebo spáliť. Pre jemnejšie výrobky používam aj merino, hodváb, alpaku, bambus. Do pradienok, ktoré sú určené na ponožky alebo papuče, sa tiež môže pridať ľan, aby boli pevnejšie.
Vyštudovali ste vysokú školu, aké zameranie? Malo niečo spoločné s ľudovým umením?
Vôbec nie, vyštudovala som predškolskú pedagogiku. Ale k remeslám ma to ťahalo už dlhšie, cítila som, že by som radšej robila niečo rukami. Dedinským prácam a ľudovému umeniu som sa naplno začala venovať, až keď sme prišli bývať na lazy, kde je naozaj veľa inšpirácie.
V Krupine sa páralo už po desiatykrát Čítajte
Aký postup je pri výrobe priadze? Čo všetko to obnáša?
Vrece surovej vlny je špinavé, treba ho vytriediť, povyberať seno a bobky, vlnu musím šetrne oprať. Ja ju periem v čistej vode. Kedysi sa právala v potoku, aj ja to takto občas robím. Potom sa vlna suší, čo trvá najmenej dva dni, a následne češe. Kedysi sa to robievalo ručne alebo s pomocou rôznych hrebeňov. Používam ich aj ja. Pri veľkých množstvách používam bubnovú česačku.
Na pradenie môžeme použiť vretienko alebo rýchlejší kolovrátok. Vlna pre pevnejšie výrobky môže prejsť cez kolovrátok viackrát. Podľa tohto počtu z nej dostaneme zosúkanú dvojnitku, trojnitku alebo štvornitku. Na navíjanie upradenej priadze sa používa motovidlo alebo navíjač priadze. Výsledná priadza sa musí ešte zafixovať v kúpeli alebo horúcou parou a opäť schne aspoň 48 hodín. Na začiatok alebo nakoniec tohto procesu ešte vstupuje farbenie, čo je zas celá kapitola. Používam teda rôzne hrebene, kefy, bubnovú česačku, kolovrátok aj vretienko. Naši predkovia však vedeli vyrobiť priadzu len šúľaním v holých rukách, čo je tiež druh umenia a veľmi si vážim aj takéto historické skúsenosti.
Aké chyby pri práci môžu nastať?
Celá alchýmia pradenia je v pekne usporiadaných vláknach vlny. Keď vlnu kvalitne vyčešem a dávam si pozor pri pradení, budem mať uhladené pradienko, ktoré sa nebude žmolkovať a dlho vydrží. Kvalita priadze závisí aj od akosti vlny, chovu oviec a zručnosti strihača.
Pracujete pre zábavu alebo pradiete aj na zákazky?
Pradenie je moja vášeň, milujem vôňu vlny a verím, že časom tento materiál môže byť viac cenený ako dnes. Teším sa, ak moje pradienka niekoho zaujmú, lebo sa tento materiál dostáva viac do pozornosti a ľudia môžu poznávať úžasné vlastnosti vlny. Nebránim sa, ak ženy chcú kúpiť pradienko ručne pradenej vlny.
Kedysi sa vyšívalo takmer v každom dvore Čítajte
S pradením je späté aj tkanie.
Tkanie je späté zväčša s tkaním plátna z ľanu alebo konope. Ale dajú sa tkať napríklad vlnené koberce. Čoskoro sa iste aj krosnám priučím. V dedine chystáme aj tkáčske stretnutia, je tu viac šikovných žien, ktoré rady odovzdajú svoje zručnosti ďalším generáciám.
Kde hľadáte inšpirácie?
Inšpiráciu často nachádzam v slovenskej minulosti, ale aj v modernom dizajne. Ani by ste neverili, kde všade sa dá vlna využiť – od oblečenia, obuv, cez bytové doplnky. Je to úžasná škála, ktorú by som rada vypĺňala.
Prezentujete sa len doma v Senohrade?
Mám rada malé dedinské jarmoky a trhy, ale rada robím aj workshopy v malých skupinkách ako napríklad priadky u nás v dedine. Najbližšie budem na Veľkonočnom jarmoku v Lišove, v marci budem robiť priadky v komunitnom centre v Banskej Bystrici a plánujem prísť na jarný Natur trh do Zvolena.
