KRUPINA. So športom je spätý celý jeho život. Už ako dieťa trávil voľný čas na ihrisku s kamarátmi. Po ukončení športového gymnázia smerovala jeho cesta k štúdiu telesnej výchovy. V Krupine, kde žije, pôsobí na základnej škole, ktorú sám navštevoval. Teraz je v nej riaditeľom. Popri učiteľských a manažérskych povinnostiach sa stíha angažovať aj v politike, od posledných župných volieb rozšíril svoje aktivity o prácu poslanca.
O akom povolaní ste ako dieťa snívali?
Vyrastal som na futbalovom štadióne, už odmalička som tam trávil všetok voľný čas. Šport ma vždy bavil, takže som si ako dieťa vedel predstaviť prácu profesionálneho futbalistu – chcel som byť brankárom. Bolo preto prirodzené, že keď som popri aktívnom športovaní začal študovať pedagogiku, vybral som si aprobáciu telesná – etická výchova. Neskôr som absolvoval rozširujúce štúdium v predmete informatika. Súčasne so štúdiom som pracoval ako učiteľ na Základnej škole Eleny Maróthy Šoltésovej v Krupine, kde som vyučoval telesnú aj etickú výchovu, po čase aj informatiku.
Podporovali vás rodičia pri vašom výbere profesie, alebo z vás chceli mať niečo iné?
Rodičia ma stále podporovali v športe, preto pre nich nebolo prekvapením, že som sa rozhodol pre štúdium telesnej výchovy. Na základnú školu som chodil práve sem, kde som dnes riaditeľom. Táto škola je mojou srdcovkou. Po ukončení základnej som nastúpil na športové gymnázium a následne na vysokú školu.
Aké predmety vás v škole nebavili?
Fyzika, hudobná a výtvarná. Možno to bolo aj kvôli tomu, že som ako športovec vždy inklinoval najmä k pohybu. Nemal som z týchto predmetov nikdy zlé známky, ale ani som v nich špeciálne nevynikal.
Ako spravidla relaxujete?
Na relax mi neostáva veľa času. Táto profesia si vyžaduje človeka nad rámec pracovného času. Ešte pred piatimi rokmi som aktívne hrával futbal, momentálne trénujem popoludní starších žiakov v Krupine. Soboty trávim prevažne s nimi, cez víkend mávame zápasy a turnaje. Nedeľu mám voľnú, vtedy sa snažím aj aktívne relaxovať a nabrať síl do nového týždňa. Keďže už aktívne nehrávam futbal, snažím sa ju využiť na lyžovanie, ktoré patrí k mojim obľúbeným zimným športom.
Šnúru či mostík urobí Zuzana Niščáková aj dnes Čítajte
Čo je vaším životným snom?
V tejto chvíli mať pri sebe šťastnú rodinu a pokojný domov. Chcel by som predávať skúsenosti aj niekomu mne bližšiemu, nielen deťom v škole. Keď vidím, ako niektoré rodiny fungujú a aké hodnoty majú dnešní ľudia, možno by bolo lepšie menej riešiť peniaze, ale viac sa venovať rodine.
Čo vám dokáže zlepšiť pokazenú náladu?
Keď môžem niekomu pomôcť. Keď vidím človeka, ktorý je šťastný a spokojný. To je niekedy viac ako čokoľvek iné. Robí ma šťastným, keď moje konanie dokáže potešiť iných ľudí. Usilujem sa o to, aby boli spokojní žiaci aj zamestnanci. Poteší ma aj dobrá správa, keď sa niekomu niečo podarí.
Čo vo vás vie vyvolať pocit zúfalstva?
Keď vidím, aké sú v spoločnosti hodnoty, to ma veľmi mrzí. Ľudia sú vyprahnutí. Už deťom chýbajú základné elementárne hodnoty. Slušnosť, úcta k druhému, vzájomná spolupráca. Každý sa pozerá len na seba. Rovnako som zúfalý zo škodoradosti medzi ľuďmi. Keď sa niekomu niečo nepodarí, ešte mu naložíme. Alebo keď ľudia nedokážu oceniť ľudskú snahu.
Čo je pre vás najväčšou vzácnosťou?
Najviac si vážim zdravie a čas. Z osobnej skúsenosti viem, že peniaze sú nám zbytočné, zdravie si za nekúpime. Dôležité je nájsť si čas na svojich blízkych a určiť si priority.
Čo vás naposledy najviac potešilo?
Ja sa dokážem tešiť aj z maličkostí. Aj zo šťastného človeka, ktorý sa teší.
Chceli by ste žiť niekde inde?
Nikdy som nad tým nepremýšľal. Na Slovensku sa mi žije dobre. Momentálne žijem v Krupine a je to miesto, kde si viem predstaviť svoj život.
Human Hills: Názov vymysleli pri pive Čítajte
Kto je vaším najväčším vzorom a inšpiruje vás?
Najmä moji rodičia, ktorí sa mi snažili dať to najlepšie. Starali sa o mňa takmer doteraz, kým som sa úplne neosamostatnil. Vzorom sú pre mňa aj skvelí športovci, brankári.
Je niečo, na čo by ste sa nedali nahovoriť?
Momentálne si myslím, že by som neskočil s padákom, ale nezaručujem, že sa to nikdy nestane. Treba ísť do takého rizika, ktoré zvládneme.
