ZVOLEN. Pochádza z Novej Bane. Je z desiatich súrodencov, siedmi z nich majú vysokoškolské vzdelanie. V rodine majú ekonómov, právnika, učiteľku, sociálnu pracovníčku a dvoch doktorov. Jej brat je tiež lekárom, onkochirurgom. Primárka má troch synov. Najmladší je v maturitnom ročníku, študovať by chcel informačné technológie. Tí starší sú už vysokej škole. Jeden je medikom, druhý budúcim ekonómom. Primárka geriatrického oddelenia zvolenskej nemocnice Jana Záhumenská.
Čo rozhodlo, že ste si zvolili profesiu, ktorú robíte?
Už od detstva som sa chcela stať lekárkou. Je pravdou, že som snívala o tom, že sa stanem detskou lekárkou, teraz sú moji pacienti práve z opačného konca. Keďže som nikdy nad iným povolaním ani nerozmýšľala, rozhodovanie, čo budem študovať, nebolo potrebné. Navyše medzičasom medicínu vyštudoval aj môj brat, takže to ma ešte utvrdilo v mojom výbere školy. S odstupom času som si hovorila, že som sa mohla vydať aj iným smerom.
Prečo ste si zvolili práve toto lekárske zameranie?
Keď som končila školu, vedela som, žeby som chcela robiť nejaký internistický odbor. Začínala som na internom oddelení, neskôr okolnosti priniesli smerovanie ku geriatrii a aj keď som sa prechodne vrátila na interné oddelenie, predsa som opäť zakotvila na geriatrii.
Čo by ste najradšej robili, ak by ste neboli lekárkou?
Často, najmä keď som psychicky vyčerpaná z práce, si hovorím, že som mala robiť niečo iné. Viem si predstaviť prácu s kvetmi, ale bavilo by ma robiť napríklad interiérový dizajn.
Aké predmety vás v škole nebavili?
Nemôžem povedať, že by ma niečo obzvlášť nebavilo, možno občianska náuka, keďže nás tam učili plno nezmyslov.
Ako spravidla relaxujete?
Pre mňa je najlepšou relaxáciou byť s mojou rodinou. Okrem toho rada oddychujem v prírode, v záhrade u rodičov, ktorí bývajú na vidieku, rada si pozriem dobrý film, počúvam hudbu.
Zostáva vám na záľuby dostatok času?
Nemôžem povedať, že by som vôbec nemala čas na záľuby, ale nie ho je ani priveľa. Kedysi bola mojou najväčšou záľubou literatúra. Bola som naozaj vášnivá čitateľka a teraz sa opäť pomaličky vraciam k čítaniu kníh.
Kto je váš najobľúbenejší autor?
Neviem povedať, ktorá kniha je moja najobľúbenejšia, kedysi som veľa čítala Forsytha, Grishama, Guldbransena, v poslednej dobe ma zaujal Benedikt XI.

Zvykla si rodina na váš režim dňa?
Spočiatku, keď boli deti malé a keď som po materskej dovolenke nastúpila do práce, nebolo jednoduché skĺbiť pracovné povinnosti so starostlivosťou o rodinu. Navyše som si popri práci musela nájsť čas aj na štúdium, mávala som aj dosť služieb, čo bolo dosť vyčerpávajúce. Ďalšou zaťažkávajúcou skúškou pre moju rodinu bolo obdobie, keď som nastúpila na miesto primárky geriatrie. Vtedy som ešte po príchode z práce trávila dlhé hodiny pri počítači nad pracovnými povinnosťami. Keď mi synovia vyčítali, že stále len pracujem a strácam zmysel pre humor, vtedy som si uvedomila, že musím nájsť rozumné riešenie a nechať si čas aj pre rodinu a pre seba.
Čo je vaším životným snom?
Môj najväčší sen sa mi už splnil. Mám krásnu rodinu a tá je pre mňa najdôležitejšia. Inak nemám nijaké zvláštne sny.
Čo vás dokáže rozveseliť?
Možno neskromne si dovolím o sebe povedať, že som veselý človek a rada sa smejem. Najviac ma dokážu rozosmiať moji synovia a tiež moji súrodenci, s ktorými sa tiež často stretávam. Práve stretnutie s mojimi blízkymi – manžel, deti, rodičia a súrodenci s rodinami – mi dokážu najlepšie zlepšiť náladu. Sú to pre mňa najlepšie strávené chvíle.
Je niečo, na čo by ste sa nedali nahovoriť?
Pred pár rokmi som sa nechala synmi nahovoriť na dovolenke na parasailing, ešte teraz sa čudujem sama sebe, ako som mohla byť taká hlúpa, celý čas som sa modlila, nech sme už dole. Synovia aj s manželom sa na tom dodnes dobre zabávajú.
Čo vás naposledy najviac potešilo?
Snažím sa tešiť z bežných vecí, z maličkostí, ale v poslednej dobe, keďže mám ťažko chorú mamu, ma najviac teší, keď vidím, že sa má aspoň trochu lepšie.
Chceli by ste žiť niekde inde?
Som „local patriot“, páči sa mi miesto, kde som sa narodila, kde bývam a páči sa mi Slovensko. Ani svojim deťom som nikdy neradila, aby šli do zahraničia, ako to robia niektorí rodičia. Myslím, že žijeme v krásnej krajine.

Kto je vaším najväčším vzorom?
Moja mama. Inšpiruje ma svojou láskou k rodine, obetavosťou, veselou povahou napriek veľkým trápeniam, ktoré zažila, ale aj ochotou niesť každodenné kríže a dávať im zmysel. A je mi aj príkladom živej viery v Boha.