Mladej speváčke zo Zvolena najskôr učarovala basgitara. Dnes ako hlavný hudobný nástroj využíva svoj hlas. S priateľmi si založila art-rock-popovú kapelu Jana Filová a Human Hills.
Ich songy už zneli po akciách od Bratislavy až po Domašu. Popri práci zástupkyne riaditeľa na súkromnej základnej umeleckej škole stíha písať aj texty. Kapelu neberie len ako záľubu, je jej druhým zamestnaním.
Na aký prvý hudobný nástroj ste sa naučili hrať a na čom hráte dnes?
Ako prvá ma zaujala gitara. Mala som asi štrnásť, ale nedržalo ma to dlho. Viem na nej zahrať asi sedem akordov. Potom som začala aktívne trénovať na basgitare. Asi dva roky som na nej hrala v jednej rockovej kapele. Ovládam aj nejaké základné rytmy na bicích, ale mojím prvoradým nástrojom je spev.
Chodili ste aj na hodiny spevu?
Áno, najskôr som začala chodiť do centra voľného času. Potom ma to pohltilo natoľko, že som si po ukončení gymnázia podala prihlášku na konzervatórium v Prešove a išla som študovať druhú strednú školu. Absolutórium som si dokončovala na zvolenskom konzervatóriu.
Členovia kapely sú vaši priatelia alebo ste pri ich výbere robili konkurz?
Nikdy som konkurz do kapely nerobila, maximálne keď som nebola spokojná, som niekoho vyhodila. Samozrejme, len žartujem. Náš basgitarista Dušan Buzák našiel najprv mňa do svojho projektu, ale to nebolo podľa môjho gusta. Napokon sme ostali sami, prizvali sme môjho dobrého kamaráta a skvelého gitaristu Michala Zápotockého, ktorý oslovil zasa Dušana Bartla, ktorý hrá na klavír. Napokon prišiel náš bubeník Andy Debnár, s ktorým som sa poznala z konzervatória.
Vaša kapela hrá art-pop-rock. Čo to znamená?
Art-pop-rock sa zameriava na rôzne miešanie štýlov. Nebaví nás hrať skladby podľa originálu, vždy tam pofarbíme niečo z iných štýlov. Napríklad Baladu od Jara Filipa Do batôžka hráme v štýle funky.
Slovenky zvíťazili v medzinárodnej fyzikálnej súťaži Čítajte Mávate trému aj po toľkých rokoch skúseností?
Ja by som to trémou nenazvala je to skôr také dvojminútové vzrušenie pred prvou skladbou, akási zodpovednosť. Ale áno, pred veľkými koncertmi je to vzrušenie o dosť intenzívnejšie.
Aký je vás najhorší zážitok z koncertu, na ktorý si spomínate?
Na jeden zážitok nezabudnem asi nikdy. Hrali sme na námestí a odložila som si na pódiu tašku k bubeníkovi. Asi v polovici koncertu som si uvedomila, že moja taška zmizla. Nemohla som dať na sebe nič badať, kým sa koncert neskončil. V tej chvíli mi ostal len telefón. Asi najviac ma mrzel ukradnutý parfum, ktorý bol celkom nový. Samozrejme, hneď sme volali na políciu. Hliadka ma po koncerte zobrala v policajnom aute na výsluch ako nejakého trestanca.
A aký je ten najlepší?
Najlepším zážitkom je pre mňa úsmev ľudí po koncerte. Sú v tej chvíli šťastní aj vďaka nám a tešia sa z nás.
Máte hudobný vzor?
Uf, tak tých mám veľa. Do mojej top päťky určite patrí Freddie Mercury, Tina Turner, Lucie Bílá, kapela Muse a Janis Joplin.
Máte nejakú métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť?
Mojou métou je čo najdlhšie spievať, robiť veľa vlastnej tvorby a neprestať sa zdokonaľovať. Chcela by som toto robiť tak dlho, ako sa len bude dať.
S akými významnými osobnosťami ste si zaspievali na spoločných akciách?
Na jednom pódiu som účinkovala napríklad so Sisou Sklovskou, Terezkou Babjakovou, Jankom Lehotským, teraz naposledy s Vašom Patejdlom na Zvolenskom plese, s Katarínou Knechtovou či Daliborom Jandom. Spievala som s nimi na spoločných akciách, ale osobne asi s nikým verejne známym. Nespievala som s nimi žiaden duet.
Šnúru či mostík urobí Zuzana Niščáková aj dnes Čítajte Ako vznikol názov Human Hills? Čo vás k nemu inšpirovalo? Spája sa s nejakou udalosťou?
Názov nám napadol s Miškom na pive. Hľadali sme niečo zvučné a výstižné. Po chvíli sme si povedali, že by tam malo byť slovo ľudský – human. K tomu sme pridali slovíčko hills – vrchy. My ľudské vrchy chápeme ako dobré charakterové vlastnosti v každom človeku. A aj to pekne znie.
Na aké akcie najčastejšie chodíte s kapelou?
Niekedy to bývali len naše vlastné koncerty. Teraz okrem vlastných koncertov hrávame aj na firemných akciách, plesoch, festivaloch či narodeninových party.
Stíhate popri práci a kapele aj iné aktivity?
Momentálne som tak pracovne a „kapelne“ vyťažená, že mi na iné aktivity čas nezostáva.
Pripravujete nový album?
No album ešte nie, ale singel áno. Na album musíme zohnať najprv sponzorov.
Máte nejaký rituál, ktorý robíte pred každým vystúpením?
Nenazvala by som to rituálom, i keď to robím vždy. Pred koncertom žujem žuvačky.
Máte nejakú životnú filozofiu, ktorú by ste odkázali čitateľom?
Ak sa človek nevzdáva a tvrdo ide za svojím cieľom, aj nemožné sa stáva možným. Týmto výrokom sa riadim.
