KRUPINA. Po vzore staršej sestry šla študovať medicínu. Po roku prestúpila do hlavného mesta, kde sa spoznala aj s manželom. Je stomatológ a dnes spoločne pôsobia v Krupine. Vychovali dvoch synov, dvojičky. Jeden z nich sa nechal inšpirovať rodičmi, je z neho atestovaný chirurg. Druhý syn vyštudoval anglistiku a amerikanistiku v ekonómii.
O akom povolaní ste ako dieťa snívali?
Ako každé dieťa som chcela byť buď krasokorčuliarkou, gymnastkou či baletkou. Neskôr som zvažovala, a to veľmi intenzívne, medzi archeológiou a medicínou.
Čo rozhodlo o medicíne?
Rozhodnutie prihlásiť sa na lekársku fakultu som urobila v druhom ročníku gymnázia, keď som zistila, že v mojom maturitnom ročníku sa nebude otvárať odbor archeológie. Musela by som si počkať až na ďalší rok po maturite a keďže trpezlivosť nie je mojou cnosťou, prihlásila som sa na Lekársku fakultu v Martine. Po prvom ročníku som však prestúpila na Univerzitu Komenského do Bratislavy a pokračovala v štúdiu lekárstva.
Prečo ste si zvolili všeobecné lekárstvo?
Ťažko jednoznačne povedať. Vždy som mala zmysel pomáhať iným alebo stáť pri tých slabších. Pôvodne som ešte počas štúdia chcela pracovať ako chirurg, no po skončení lekárstva nebolo voľné miesto na chirurgii, preto som si išla robiť prax na interné oddelenie do Krupiny, kde som pracovala pod úžasným lekárom, človekom a primárom Jánom Lukáčom. Asi ma práve toto ovplyvnilo natoľko, aby som sa začala venovať internej medicíne a neskôr, keď sa uvoľnilo miesto na obvode v Krupine, som po atestácii odišla pracovať ako všeobecný lekár.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Šnúru či mostík urobí Zuzana Niščáková aj dnes
Podporovali vás rodičia pri vašom výbere profesie?
Rodičia ma podporovali, to určite áno, aj keď skôr očakávali, že budem študovať na ekonomickej fakulte, keďže môj otec vyštudoval práve ekonomiku. Moja staršia sestra je tiež lekárka, takže aspoň ja som mala byť ekonómka, ale náš výber plne rešpektovali a pomáhali nám.
Aké predmety vás v škole nebavili?
Určite ma nebavila matematika a ani práca na políčkach či domáce práce.
Ako spravidla relaxujete?
Najradšej si prečítam dobrú knihu alebo si idem zašportovať. Mám rada pohyb. S manželom sa snažíme pomerne aktívne žiť. Cez zimu určite lyžovanie, cez leto turistika. Ale rada aj plávam, tancujem.
Zvykla si rodina na váš režim dňa?
Nie, nezvykla. Veľakrát sme museli prerušiť oslavu alebo iný program, pretože sa niečo dialo a ja som musela odisť. Naučili sa však moju prácu rešpektovať.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Peter Molitoris: Mám rád našu krajinu
Čo vás dokáže rozveseliť?
Pekný úsmev, dobrý vtip, pozitívny človek či krásny deň. Dobrá čokoláda je pre mňa odmenou. Človek by sa mal odmeniť, nie? Poteší ma aj dobrá hudba či divadlo.
Čo vo vás vie vyvolať zúfalstvo?
Ľudská obmedzenosť.
Čo je pre vás najväčšou vzácnosťou?
Múdrosť, prirodzená vrodená inteligencia či čestnosť.
Čo vás naposledy najviac potešilo?
Určite to bolo narodenie mojej prvej vnučky. Táto radosť trvá nepretržite už druhý mesiac, pretože maličká je pre mňa zdrojom každodennej radosti.
Kto je vaším najväčším vzorom a inšpiruje vás?
Tých vzorov bolo viacej. V prvom rade otec, neskôr niektorí učitelia a profesori. Určite aj môj prvý primár a vôbec každý aj jednoduchý, skromný, pracovitý človek, ktorý si statočne a čestne žije svoj neľahký osud a život, a pritom sa nesťažuje a nestrpčuje život ani sebe, ani iným.
Je niečo, na čo by ste sa nedali nahovoriť?
Ani neviem, lebo ja som už skúsila aj potápanie a je to krásny zážitok. Taktiež skok z padáka v tandeme, čo bolo tiež úžasné, aj lezenie. Teraz už mám rešpekt pred skialpinizmom, ale určite by som sa nenechala nahovoriť na box. Nemám rada, keď si ľudia ubližujú, aj keď je to v rámci športu.
