SLIAČ. Minerálne vody, vyvierajúce v kúpeľoch Sliač, využívali ľudia už v stredoveku. Prameňov s liečivou vodou je päť, jeden z nich je svojím zložením ojedinelý aj v rámci strednej Európy. Je charakteristický prirodzenou izotermickou teplotou s vysokým obsahom kysličníka uhličitého.
Žriedlo týchto kvalít možno úspešne použiť na liečbu pacientov, ktorým životné tempo a civilizácia našich čias poškodili srdce a cievy.
Kúpeľný prameň vyvierajúci priamo pod kúpeľným domom sa bez akéhokoľvek umelého zásahu využíva na všetky liečebné účely. "Jeho voda je síranovo-hydrouhličitá, horečnato-vápenatá s vysokým obsahom CO2, izotermickej teploty 33 °C. Výdatnosť prameňa je približne 5 litrov vody a 10 litrov žriedlového plynu za sekundu," uvádza webová stránka kúpeľov.
Ako stolové vody
V areáli kúpeľov sú však aj minerálne pramene, ktoré sa využívajú vo veľkej miere ako stolové vody. Takým je Štefánik, ktorý je najstudenším prameňom. Dosahuje len 12-stupňovú teplotu, má vysoký obsah C02 a farmakologicky aktívne železo. Je vhodný na podporenie trávenia a pri chudokrvnosti.
Už v druhej polovici 19. storočia túto vodu plnili do fliaš a ako liečivú predávali po celom Rakúsko-Uhorsku. Pôvodne sa nazýval Jozefov prameň podľa uhorského palatína Jozefa, ktorý navštívil s manželkou Dorotou kúpele v roku 1823. Neskôr ho premenovali na prameň Štefánik.
Prameň Bystrica má 23 stupňov Celzia teplú vodu a je odporúčaný najmä pri ochoreniach žalúdka. Jeho pôvodný názov bol Dorotha; dostal ho podľa manželky palatína Jozefa Habsburského.
Hľadali uhlie, našli termálnu minerálnu vodu Čítajte Z výparov hynuli zvieratá aj vtáky
Prameň Lenkey s 22,5 stupňa teplou vodu s obsahom jódu sa odporúča pri ochoreniach štítnej žľazy a očí. Jeho výpary spôsobovali v minulosti náhly úhyn vtákov a zvierat v okolí. Až do povrchových úprav boli prudko jedovaté a nebezpečné, pretože prameň vyvieral v uzavretom priestore malej jaskyne, čím vznikla silná koncentrácia CO2 plynu.
V roku 1834 prameň upravil prírodovedec a milovník sliačskej prírody Acacius Lenkey, podľa ktorého prameň pomenovali.
Prameň Adam, ktorého voda dosahuje teplotu 23 stupňov, je odporúčaný pri ochoreniach močového mechúra. Je jediným prameňom, z ktorého voda nevyteká, ale eruptuje v pravidelných intervaloch. Dvorný kancelár Adam Erivský ho dal roku 1831 upraviť za štátne trovy a je pomenovaný podľa neho.
Iný zdroj ale tvrdí, že je pomenovaný podľa pastiera, ktorý v okolí pásol ovce a jeden jeho baran sa zaboril v týchto miestach do bahna.
