ZVOLEN. Učiteľka tanca je netradičná práca, náročná a radostná zároveň. Je poslaním, ktoré napĺňa každý okamih života Zuzany Niščákovej. Tanec a šport ju sprevádza celým životom. Krátko po Nežnej revolúcii si založila školu, kde začala viesť tanečné kurzy a živí sa tým až dodnes.
„Moja práca je mojím poslaním,“ hovorí Niščáková. Najväčším zadosťučinením je pre ňu detský úsmev, radosť a spokojnosť z niečoho, čo sa dieťa naučilo a dokázalo aj s jej pomocou. „Každé dieťa má iný cieľ, ktorý túži dosiahnuť. Keď sa mu to podarí, posunie sa s hrdosťou o schodík vyššie,“ hovorí s tým, že práve to ju robí šťastnou.

„Každý deň mi dáva zmysel života, každá situácia, do ktorej sa dostanem, každá vec, ktorú riešim, je pre mňa výzvou a motiváciou. Každý človek zažíva problémy, sklamania, radosti, pocity šťastia, ktoré sa opakujú. Raz sú väčšie, inokedy menšie,“ zamýšľa sa.
Salto by už neskúšala

Vždy ju oslovovali gymnastické športy. Atletika, lyžovanie či krasokorčuľovanie. Stále a bez problémov dokáže urobiť šnúru, mlynské koleso, stojku či mostík. Na ľade skoky a piruety. Salto by už teraz vraj radšej neskúšala.
„Ešte na vysokej som sa venovala akrobatickému lyžovaniu, kde som robila aj saltá na lyžiach. V rámci hodín športu sme chodili veslovať po Dunaji, hrávať tenis či squash,“ spomína na vysokoškolské časy s úsmevom.
„Navštevovala som ľudovú školu umenia, hudobný aj tanečný odbor. V rámci krasokorčuľovania sme mali aj tanečnú prípravu. Ako stredoškoláčka som chodila na tanečný krúžok s vysokoškolákmi. Absolvovali sme tam súťaže, víkendové semináre a školenia. S tancom je spojený celý môj život,“ vysvetľuje.
V súčasnosti, keby si mala vybrať, čo si zatancuje, určite by to bola salsa, najrozšírenejší kubánsky tanec.
Operu vníma ako povznášajúcu
Zuzana bola prvá vo Zvolene, ktorá – zanedlho po revolúcii – predstavila publiku mladučké mažoretky. S úsmevom spomína na začiatky a prvý casting, na ktorom vybrala niekoľko dievčat, ktoré naučila základnú techniku práce s paličkou, pochody, a odvtedy sú mažoretky aj v tomto meste.
„Dievčatá, ktoré sa postupne prepracujú až do hlavnej dievčenskej tanečnej skupiny, dokážu zatancovať čokoľvek. Vystupujú v brazílskej sambe, rokenrole, swingu či ako cheerleaderky aj mažoretky,“ dodáva.
Zuzana vytvára choreografiu tancov prevažne sama, niekedy jej vypomáhajú aj staršie dievčatá. Robia aj predstavenia na kľúč, keď si klient vyberie tance konkrétneho zamerania, nacvičia choreografiu a idú vystupovať.
Ku každému tancu neodmysliteľne patrí aj hudba. Zuzana ju síce počúva rada, ale relaxovať by pri nej nechcela, pretože si ju počas tréningov užije dosť.
„Najviac sa mi páči latino či rokenrol. Drum and bass by som si asi nepustila, ale keď deti púšťajú napríklad dobré techno, nie vždy vydržím v pokoji. Mám rada operu a operné árie, najmä v podaní tenoristov. Sú pre mňa povznášajúce, slávnostné a dojímavé,“ priznáva.
Vizitka
- Zuzana Niščáková začínala ako krasokorčuliarka, neskôr krasokorčuľovanie trénovala. Po ukončení gymnázia vyštudovala na vysokej škole elektrotechniku. Popri dennom štúdiu navštevovala diaľkovo školu pre učiteľov tanca.
- Po získaní diplomov z oboch škôl sa vrátila do Zvolena a začala sa venovať tancu. Najskôr len vo voľnom čase, po Nežnej revolúcii už naplno. Robila kurzy a časom otvorila celoročnú tanečno-športovú školu.
- V tomto roku jej Tanečná škola Zuzana slávi 30. výročie.