O tom, že chce byť lekárom, nepochyboval. Prihlášku na štúdium si podal len na medicínu. Do Martina. Atestáciu si robil v Banskej Bystrici, odkiaľ pochádza a dodnes žije. Vybral si zameranie gynekológia a pôrodníctvo. Viac ako štyri roky je primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia vo zvolenskej nemocnici, predtým pôsobil v perinatologickom centre, ktoré zabezpečuje vysokošpecializovanú starostlivosť zameranú na matku a dieťa. Gynekologička je aj jeho manželka. Jeho brat sa však neuberal rovnakým smerom, je z neho inžinier.
O akom povolaní ste ako dieťa snívali?
Ako každý chlapec som túžil byť policajtom, pilotom či smetiarom.
Čo rozhodlo, že ste si zvolili medicínu?
Už na strednej škole som mal bližšie k prírodovedným predmetom, navyše otec bol lekár a hoci nevykonával klinickú prax, vždy sme mali doma veľa odbornej literatúry z rôznych oblastí medicíny, ktorá ma zaujímala.
Prečo ste si vybrali práve toto lekárske zameranie?
Gynekológia a pôrodníctvo bol môj obľúbený predmet už na lekárskej fakulte najmä pre svoju rozmanitosť – na jednej strane pôrodnica, na strane druhej gynekológia so svojou operatívou či ambulantnou časťou.
Podporovali vás rodičia pri vašom výbere profesie?
Rodičia nám s bratom nechávali voľnosť pri výbere povolania a keďže otec bol lekárom, myslím, že ich môj výber potešil.
Čo by ste najradšej robili, ak by ste neboli lekárom?
Neviem, nad tým som nikdy neuvažoval. Možno niečo v spojitosti s cestovaním.

Aké predmety vás v škole nebavili?
Nemal som veľmi rád ruštinu.
Ako spravidla relaxujete?
Mám rád aktívny odpočinok, čiže pri športe, práci v záhradke, rád sa stretnem s priateľmi, zahrám si biliard.
Aké sú vaše záľuby?
Rád športujem, lyžujem, plávam, bicyklujem. Pozriem si aj dobrý film či dokument, alebo si prečítam dobrú knihu.
Zostáva vám na záľuby dostatok času?
Voľného času máme my lekári naozaj pomenej a keď už nejaký mám, snažím sa venovať najmä rodine, ale vždy sa nájde čas aj na záľuby.
Zvykla si rodina na váš režim dňa?
Manželka je tiež lekárka, takže má pochopenie pre moju prácu. Tráviť čas bez rodiny je vždy ťažké a asi si na to nikdy úplne zvyknem.
Ako by ste charakterizovali samého seba?
Som priamy a otvorený človek so zmyslom pre humor.
Čo je vaším životným snom?
Väčšinu svojich životných snov som si už splnil, teraz už snívam len o drobnostiach.
Čo vás dokáže rozveseliť? Zlepšiť pokazenú náladu?
Určite môj takmer 5-ročný syn, pri ňom sa ani nedá mať zlú náladu.
Čo vo vás vie vyvolať zúfalstvo?
Utrpenie detí.
Čo je pre vás najväčšou vzácnosťou?
Zdravie a rodina.
Čo vás naposledy najviac potešilo? Alebo kto a čím?
Každý deň ma niečo poteší. Napríklad včera sme s manželkou a synom strávili príjemný večer pri dobrom jedle. To sú tie chvíle, ktoré mi robia radosť.
Chceli by ste žiť niekde inde?
Nie, našu krajinu mám rád. Mám radosť, že žijem v krajine, kde sa striedajú štyri ročné obdobia, a máme krásnu prírodu. Aj keď nie je u nás mnoho vecí ideálnych, napriek tomu si neviem predstaviť žiť inde.
Aký je váš najobľúbenejší autor a najobľúbenejšia kniha?
Nemám obľúbeného autora a obľúbená kniha je tá, ktorú práve čítam. Mám rád autobiografie, knihy z obdobia 2. svetovej vojny, Slovenského národného povstania, ale rád siahnem aj po dobrej detektívke.
Kto je vaším najväčším vzorom a inšpiruje vás?
Takmer každý človek, ktorého stretnem, ma v niečom inšpiruje a vzor mám najmä vo svojich rodičoch.
Je niečo, na čo by ste sa nedali nahovoriť?
Myslím, že za istých okolností by som sa dal nahovoriť takmer na každý, aj extrémny šport.