KRUPINA. V Slovane sa konal jubilejný desiaty ročník Fašiangových páračiek. Zišli sa tu obyvatelia mesta, ale aj ľudia z neďalekých dedín. Zaspomínať na staré časy, kedy sa páralo skoro v každom dome, si prišli staršie aj mladšie ročníky. Pri dobrej hudbe, tanci a tradičnom fašiangovom programe si vychutnali príjemný podvečer v strede týždňa.
„Už desiaty rok sa nám ich darí zorganizovať v Krupine aj s pekným programom. Popri páraní sa hovoria vtipy a príhody. Niektorí chodievajú na tieto páračky takmer od začiatku. Hrá sa na harmonike, spieva a tancuje,“ vysvetľuje predsedníčka OZ Nádej v Uňatíne Mária Behanovská. Niektorí návštevníci sa zdržia aj do desiatej, iní odídu skôr, aby stihli posledný autobus domov.
Folklórne motívy na kachliciach Jána Hlinicu Čítajte Aj tento rok sa okrem párania tancovalo aj spievalo
Fašiangový program si pripravila Jednota dôchodcov Bzovík. Sú to aktívni ľudia, ktorí majú nacvičené pásma k rôznym príležitostiam. Nechýbalo ani pochovávanie basy a spievanie krásnych starodávnych pesničiek, ktoré je počuť málokde. „Bzovskí dôchodcovia sú veľmi ochotní. Vždy keď im zavolám, už si píšu dátum Hontianskych páračiek. Dokonca si začali domovy dôchodcov robiť svoje vlastné páračky a zapájajú sa tam aj imobilní,“ hovorí Behanovská.
Ešte ako malé dievčatko chodievala s mamou párať do susedov. Párali aj do noci, kým nebolo peria aspoň na vankúš. Tetky rozprávali príbehy z mladosti, často aj strašidelné.
„Mama ma posielala domov, že ráno mi treba vstávať do školy, ale ja som sa bála ísť sama. Radšej som počkala, kým sa páračka neskončí,“ spomína predsedníčka Behanovská na detstvo a smeje sa pri spomienke ako mladí chlapci chodili prieky dievkam robiť a púšťali im do peria vrabce. Nezabudne ani na susedu, vtipkárku, ktorá sa raz do žandárskej uniformy obliekla a prišla kvôli hluku poriadky spraviť.
V tých časoch bolo podľa nej veselšie. Teraz to už nie je také ako keď bola dievčaťom. Práve preto organizujú páračky. Ľudia sa spájajú a vzťahy utužujú. Dnešná doba je až príliš rýchla, ľudia nemajú čas sa stretávať.
Reportáž v mestskej televízii im pomohla prilákať nových ľudí
Snežienka jarná nerastie všade. V regióne Zvolena vôbec Čítajte Voči Hontianskym páračkám ako ich nazvali, boli na začiatku ľudia skeptickí. Nevedeli si predstaviť párať perie v meste. Prvé ročníky navštevovali zo zvedavosti.
„Po reportáži v mestskej televízii ľudia ľutovali, že neprišli pozrieť,“ spomína na začiatky. Neskôr ich najviac lákala možnosť vypočuť si príbehy starých materí, zaspievať si pesničky, ktoré už mladí nepoznajú a stretnúť sa s priateľmi z okolitých dedín.
„Tento záujem nás pozitívne nakopol a rozhodli sme sa staré zvyky aspoň trochu oživiť. Každý ročník prídu aj rodiny s deťmi. Minule sme tu mali pána podnikateľa s manželkou, ktorý si sám vyskúšal ako sa správne pára. Mávame rôznych záujemcov o páračky. Od malých detí, cez mužov až po staršie panie oblečené v krojoch,“ opisuje situáciu za posledné roky a spomína si aj na ľudí, ktorí sa peria nechytili. Mali naň alergiu.
„Prvotná myšlienka vznikla v našom Občianskom združení Nádej v Uňatíne. Prv sme páračky robili tam. Síce je to malá dedinka, akcia to bola príjemná a družná. Avšak, chceli sme zapojiť čo najviac ľudí aj z dedín, v ktorých máme rodinné väzby,“ hovorí Mária Behanovská s tým, že okresné mesto si vybrali aj kvôli lepším spojom. Už desiaty raz sa páralo aj v Krupine.
