ZVOLEN. Je to nebezpečnejšie, ale je to väčší adrenalín a lepšia zábava, zhrnul rozdiel jazdy na krňačkách a klasických sánkach Jozef Červinský zo Zvolena. Patrí do Spolku trafených – reprezentujúcich elitu Slovenska; tak definujú skratku zvolenského klubu S.T.R.E.S, pod ktorou pretekajú.
Červinský je tiež známy výrobca krňačiek, pre zvolenský klub ich za posledných štrnásť rokov vyrobil asi šestnásť. „Plus ešte malé sánky pre deti, ale to sú skôr také pamiatkové,“ zasmial sa.
Z jedného kusa
K výrobe krňačiek ho podnietil Ján Krátky, učiteľ stolárov na zvolenskej drevárskej priemyslovke. „Keď som prišiel na školu učiť po rokoch pôsobenia na učilišti, navrhol mi, či by sme neurobili nejaké sánky. A tak sa to začalo,“ zaspomínal si. „Teraz je to moja srdcovka.“
Zhotoviť krňačky učili aj žiakov. „Niektorých to naozaj zaujalo. Napríklad náš žiak Filip Tesák si s kamarátom Rišom Vrbovským sánky sami vyrobili a dodnes na nich jazdia súťažne.“
Dnes už sú obidvaja učitelia na dôchodku, krňačky však Červinský vyrába doma stále. „Keď sa pokazia, dotrhajú, alebo ich poškodia červotoče, treba ich vymeniť. A na preteky sú bezpečnejšie, keď sú novšie,“ vysvetlil.
Volajú ich aj krne, krnohy či krnohe. V závislosti od regiónu. Celé sú zhotovené z dreva, bez kovových súčastí. „Vyrábajú sa z jedného kusu dreva. Robil som ich už z orecha aj borovice, ale najlepší je jaseň a ešte javor. Najskôr si musíme nájsť strom, z ktorého sa dajú urobiť aspoň jedny krňačky. Ideálne sú na to kopce na Starých Horách,“ prezradil.
„Boli časy, keď sme si drevo ručne rozpiľovali. Teraz si nájdeme pílu, kde nám kmeň rozrežú, a potom si ho už upravujeme na mieste v dielni. Nesmieme sa s tým ponáhľať, pretože chvatná práca málo platná. Každá drevina je iná, treba sa s ňou pohrať, my hovoríme pomaznať, upraviť, aby boli spodné vlákna rovnomerné,“ vysvetlil.
Z alpských krajín
Rohaté krňačky sa podľa análov dostali na Slovensko z alpských krajín ešte za čias Mateja Korvína. Na pozvanie grófskej komory prišli z rakúskeho Tirolska drevorubači a okrem drevorubačského náradia si priniesli aj tieto sane, používali ich na zvážanie dreva.
Olympijská anketa: Koho favorizujú športové osobnosti Zvolena? Čítajte „Na krnohách musel chlap stiahnuť meter dreva, na čo musel mať poriadnu silu a zručnosť. No boli to aj sánky minulých detských generácií,“ podotkol Červinský.
Udržiavajú tradíciu
Práve na Podpoľaní, na Horehroní a v Starohorskej doline sa krňačky na zvážanie dreva využívali v minulosti najčastejšie. Dodnes majú tieto sane svojich nadšencov, vďaka ktorým nezapadli prachom. Dokázali tradíciu krňačiek nielen oprášiť, ale aj udržať a organizujú vlastné majstrovstvá Slovenska či Slovenský pohár.
Prvé dve tohtoročné súťaže zrušili pre nedostatok snehu. Najbližšiu sobotu sa už chystajú do Tureckej, kde budú preteky o Cenu Krížnej a zároveň desiaty ročník majstrovstiev Slovenska.
„Treba ich vedieť dobre ovládať, kopírovať terén a správne položiť nohu na svoje miesto,“ opísal Červinský umenie pretekárskych jazdcov na krňačkách. „Pádov je niekedy viac, niekedy menej, záleží aj od terénu, ale končí sa to zväčša len modrinami a odreninami.“
S bývalým kolegom Jánom Krátkym sú v regióne Podpoľania jediní, ktorí krňačky vyrábajú. „Okrem nás si ich ešte zhotovujú pretekári na Horehroní, kde majú krňačky tiež silnú tradíciu,“ doplnil.
