ZVOLEN. Hoci diskusia medzi lesníkmi a ochranármi pri ochrane prírody naberá v súčasnosti na intenzite, vedia aj spolupracovať. Jedným z dôkazov je kniha Pomník plný lesa, venovaná práci a dielu znamenitého lesníka Ladislava Alcnauera (1946 – 2016).
Kniha je darom Zvolena, hlavného mesta slovenského lesníctva, Slovensku. Jej tvorcovia ju slávnostne predstavili tesne pred Vianocami na vianočnej tribúne vo Zvolene.
Vydanie knihy si zobrala pod patronát Štátna ochrana prírody a štátny podnik Lesy SR. Publikáciu označujú za zaslúženú poctu novodobému Jozefovi Dekretovi Matejovie i dôležitý kľúčo k budúcnosti slovenského lesníctva.
Saniga, Huba aj Lukáč
Pre rekonštrukciu budovy musia ísť hniezda preč Čítajte „Keď nám vlani odišiel do večnosti Laco Alcnauer, priekopník prírode najbližšieho výberkového spôsobu hospodárenia v lese, rozhodli sme sa jeho pozoruhodný život zmapovať v spomienkach kolegov i priateľov, vysvetľuje jeden z troch zostavovateľov knihy Michal Tomčík, riaditeľ Obecných lesov Veľký Folkmar.
„Získali sme viac ako 40 autentických príspevkov. Nájdeme medzi nimi Milana Sanigu, uznávaného profesora pestovania lesa, tiež profesora Mikuláša Hubu, známeho environmentalistu, ale aj Juraja Lukáča z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a najmä mnoho lesníkov, pre ktorých je prírode blízke hospodárenie prvým lesníckym prikázaním,“ dodáva.“
„Knihu sme mali už takmer hotovú, no stále sme netušili, kto ju vydá. Boli sme preto príjemne prekvapení ochotou oboch organizácií knihu bezvýhradne podporiť,“ komentuje druhý z trojice autorov, publicista Peter Gogola.
Alcnauer. Kedysi vysmievaný, dnes uznávaný
K Štátnej ochrane prírody a Lesom SR sa pridala Lesnícka fakulta Technickej univerzity, lesnícka komora, vojenské lesy či Nadácia Ekopolis. „Vidíme v tom dôležitý signál zmeny v myslení lesníckej obce, ktorá cíti, že vážne klimatické zmeny i naliehavá spoločenská objednávka si vyžadujú citlivejší prístup k lesu,“ podotýka Gogola.
„Laco Alcnauer je človek, ktorý vstúpi do dejín slovenského lesníctva,“ mieni Ján Mičovský, tretí z autorského tímu, ktorý knihu vyše roka pripravoval.
„Štyridsať rokov nadšene, tvrdohlavo i odvážne presadzoval takéto hospodárenie, presvedčený, že je budúcnosťou lesníctva. Kedysi vysmievaný, dnes uznávaný. Vždy tvrdil, že ak sa takýto prístup k lesu presadí, spory medzi lesníkmi a ochranármi zaniknú. Život mu dáva za pravdu a ja som vďačný, že som tohto vzácneho človeka mohol mať za priateľa,“ dodáva Mičovský.
Dekan Lesníckej fakulty Viliam Pichler nevidí v Alcnauerovom diele nedosiahnuteľnú métu, ale nasledovaniahodný vzor pre svojich študentov.
