Nenápadné Divadlo Zelienka pôsobí vo Zvolene už dvadsať rokov. Zo stredoškolákov sa stali „dospeláci“, rodičia, ale súbor drží naďalej pokope. Teší ich nielen dobrá spätná väzba od detského diváka, ale aj úspechy na viacerých súťažiach.
História dnešného Divadla Zelienka sa viaže k nástupu nového vedúceho Domu kultúry ŽSR Pavla Halaja v roku 1996. On sám bol vyštudovaným dramaturgom a veľkým ochotníckym nadšencom. Pred príchodom do Zvolena pôsobil v podobnom súbore v Badíne.
„V Dome kultúry ŽSR v spolupráci s Mariánom Kološtom našiel dobré podmienky a rozhodol sa nadviazať na divadelnú tradíciu vo Zvolene, ktorú od roku 1932 výrazne prezentovalo dramatické združenie Detvan,“ začína rozprávanie dnešný vedúci a režisér súboru Milan Krnáč.
Názov súboru Zelienka je odvodený od prvej premiéry divadla. „Pán Halaj dlho nosil v hlave literárnu predlohu od Ľuda Zelienku – Detvianska nátura, ktorú sa mu v Badíne nepodarilo pripraviť. Vo Zvolene mu to umožnil vznikajúci súbor aj existencia FS Marína, lebo hra je veľmi prepletená aj s ľudovými pesničkami.“
Na prvú premiéru si bývalý člen divadla Marián Kološta spomína takto: „Premiéra Detvianskej nátury dopadla nad očakávania. Dvadsaťčlenný herecký súbor na čele s nezabudnuteľným Jánom Holekom – rozprávačom, ktorý posúval skvelo upravený Halajov text, na pôsobivej, variabilnej scéne Pavla M. Kubiša s kolektívom, ľudovou hudbou a tanečníkmi folklórneho súboru železničiarov Marína s choreografiami Mgr. Jána Jamrišku postavili latku náročnosti poriadne vysoko.“
Už pred prvou premiérou bolo v novovzniknutom kolektíve rozhodnuté, že ponesie meno Divadelný ochotnícky súbor Ľuda Zelienku. „Ľudo Zelienka bol rodák zo Zvolena a jeho otec bol železničiar, takže sa to so súborom dobre prepojilo. Navyše bol aktívnym členom súboru Detvan, pre ktorý písal aj hry,“ hovorí Kološta. Dramaturgia DOS Ľuda Zelienku bola od začiatku zameraná na mládež, deti, ale aj dospelých a inšpirovaná najmä ľudovou tematikou.
Príchod novej generácie
Po roku 2007 dochádza v DOS Ľuda Zelienku ku generačnej výmene a neskôr aj k zmene názvu na jednoduchšie Divadlo Zelienka. „Po roku 2007 prišli ľudia, ktorí tvoria gro divadla dodnes,“ hovorí Krnáč, ktorý časom prevzal režisérsku stoličku. „Začali sme sa orientovať viac na detského diváka, pretože niečo podobné vo Zvolene chýbalo,“ hovorí režisér.
Dramaturgiu divadla naďalej tvoria hry na ľudových motívoch, ale pridávajú sa aj autorské hry a modernejšie diela. „Máme v tíme Dana Detto Mališa, ktorý veľa píše, vyhral so svojou prácou aj súťaž Dramaticky mladí. Snažíme sa pretvárať jeho texty,“ vysvetľuje Krnáč.
Zároveň dodáva: „Na druhej strane často si zoberieme nejaký pôvodný text a ten upravíme. Tak to bolo aj s Dobšinského Hlúpou ženou, ktorá sa stala našou najúspešnejšou a najreprízovanejšou hrou.“
Súbor posunula dopredu spolupráca s absolventkami Akadémie umení Monikou Tatarkovou a Petrou Kovalčíkovou. Tak vznikla hra Pán a Pani Morganovci, dráma z manželského prostredia Baldachýn či Komédia na šnúrke. „Veľkú rolu v našom súbore v neposlednom rade zohráva aj režisér a pedagóg Andrej Turčan, ktorý je akýmsi naším lektorom, priaznivcom, ale hlavne priateľom,“ dodáva Krnáč.
Rok 2017 bol pre Divadlo Zelienka úspešný, s hrou Pán a Pani Morganovci postúpili na krajskú prehliadku ochotníckych divadiel Zochova divadelná Revúca a obsadili tretie miesto, čo vnímajú ako veľký úspech. „Prvé miesta si medzi sebou stále striedajú poloprofesionálne súbory z Brezna či Tisovca, takže každý, kto skončí tretí, je vlastne druhý najlepší,“ smeje sa Krnáč. S hrou pre deti Adonin palác zase divadlo postúpilo na celoslovenskú súťaž do Rimavskej Soboty.
Z hercov sa po rokoch stali priatelia a z niektorých aj rodina. „Pre mňa bude samozrejme vždy blízka hra Púpavienka, kde som sa zoznámili s mojou manželkou Monikou,“ hovorí s úsmevom Krnáč. Posledné roky sa rodina Zelienkovcov rozrástla o niekoľko prírastkov. „Je ťažké skĺbiť rodinný a pracovný život s divadlom. Moja manželka povedala, že keby nebola súčasťou Divadla Zelienka aj ona, nechápe, prečo v ňom trávime toľko času,“ smeje sa Krnáč.
Čo sa týka kostýmov, rekvizít, väčšinu si divadelníci vyrábajú sami. „Chce to veľa času, ale spätná väzba od detí, ktoré chodia na naše predstavenia, nám hovorí, že to stojí za to. Potvrdilo sa to aj toto leto vo Fun zóne, kde naše rozprávky boli vždy plné. No a na Mikuláša musíme dávať vždy dve predstavenia v jeden deň, aby sa ľudia pomestili.“
Divadlo Zelienka oslávilo svoju dvadsaťročnicu 21. 10. galavečerom s názvom Zelienkovská nátura. Pripomenulo si svoje korene a uctilo pamiatku Ľuda Zelienku, o ktorom v spolupráci s Krajskou knižnicou Ľudovíta Štúra, jeho dcérou Annou a kolektívom pamätníkov vydalo publikáciu. Zároveň divákom dalo jasne najavo, že ich príbeh rovnako ako spomienka na nášho nezabudnuteľného rodáka zďaleka nekončí.
Autor: EJ
