Je smutne známym faktom, že včely sa vo svete majú čoraz horšie. Pomôcť im paradoxne môže chov v mestách, kde je menej chemických postrekov na rastlinách.
Mnohé mestá na svete si začínajú uvedomovať dôležitosť záchrany včiel. Na strechách pribúdajú úle, sadia sa nektárodajné rastliny, ktoré okrem toho, že sú krásne, sú aj užitočné. Mestá tak navyše môžu vyrábať vlastný med.
Od roku 2000 je podľa Jána Mozoľu zo Zväzu včelárov vo Zvolene situácia so včelami kritická. Môže za to predovšetkým počasie a postupné zmeny klímy. Ohrozená je produkcia medu. „Kým voľakedy bol prechod od zimy do jari postupný, dnes je to naopak. Neskoré mrazy viedli aj v roku 2016 k zamrznutiu kvetov, okrem toho včely ohrozovala klieštikovosť, čo je parazitická nákaza včiel,“ hovorí.
Okrem donášky medu sú včely predovšetkým nevyhnutným predpokladom úrody. „Včely sú jediný druh hmyzu, ktorý dokáže zabezpečiť v takej veľkej miere opeľovanie hmyzu,“ hovorí Mozoľa a dodáva, že bez včiel by nebolo úrody a v podstate ani života na zemi.
Vychovať a udržať si včelstvo je náročné, dnes ho podľa včelára ohrozujú nielen zmeny klímy, počasia a choroby, ale aj s tým súvisiace neekologické hospodárstvo. „Monokultúry ošetrované jedmi vplývajú na nervovú sústavu včiel a tie sa potom nevedia vrátiť domov. Niekedy tak zmiznú celé roje včiel,“ dodáva Mozoľa.
To je aj dôvod, prečo logika hovorí, že lepšie by sa im mohlo dariť v mestách ako na vidieku. „Samozrejme, mesto má tiež svoje úskalia ako znečistené ovzdušie a pod., ale včely do mesta rozhodne patria. Med, ktorý znesú, môže byť vďaka druhom rastlín zaujímavý. Navyše opeľovače pomáhajú úrode záhradkárov,“ dodáva Mozoľa.
Vo Zvolene je aktuálne asi 600 včelstiev a registrovaných 56 včelárov. Úle nájdete v Môťovej, na Borovej, ale aj v meste napríklad na streche NLC. Svoj včelársky krúžok má aj Technická univerzita.
Mesto v spolupráci s CEEV Živica a Technickou univerzitou teraz spúšťa projekt zameraný na tému včelárstva. Cieľom je vysvetľovať verejnosti, prečo sú včely potrebné a ako im môžeme pomôcť prežiť. V meste vzniknú plochy, a to jednak s nektárodajnými rastlinami, a jednak s plochami pestovanými spôsobom blízkym prírode. Ide o plochy s iným režimom kosenia než na aký sme zvyknutý.
„Impulzy, ktoré do mesta prídu formou takýchto ukážkových plôch, sú inšpiráciou pre samosprávy aj verejnosť. Každý z nás môže robiť jednoduché opatrenia na pomoc opeľovačom, napr. kosiť s rozumom a nechať trávnik vykvitnúť, namiesto monokultúrnych osív voliť osivá kvetinových lúk, vytvárať úkryty pre hmyz či premyslene sadiť nektárodajné rastliny,“ hovorí Zuzana Dovalová zo Živice.
Ľudí možno iný režim kosenia prekvapí, ale Dovalová to vysvetľuje jasne: „Nakrátko pokosená tráva v horúcich dňoch neplní požadovanú funkciu. Je vysušená, pôda sa mimoriadne rýchlo prehrieva, nie je schopná následne prijať a nasať vodu, ktorá po nej stečie, čo spôsobuje vysokú prašnosť podporujúcu alergie,“ dodáva. V Bratislave sa podľa nej prvé „nekosené kruhy“ stali akýmsi symbolom prírode blízkej údržby a sú obľúbeným zákutím.
Okrem špeciálne vysadených plôch pribudnú v rámci projektu hmyzie domčeky či úle. Nové včelstvá sa zatiaľ v rámci tohto projektu nebudú zakladať, ale tie existujúce budú mať väčšiu šancu prežiť.
