Mesto Zvolen každoročne v októbri organizuje podujatie Úcta k starším. V sále základnej školy sa v jedno popoludnie stretne aj dvesto seniorov. Je to forma poďakovania za ich životný prínos mestu, prejavenie záujmu a úcty. Úctu a solidaritu však treba prejavovať v činoch a nielen raz do roka.
Staroba je náročné obdobie života pre každého, človek odchádza z práce, takže stráca pravidelný sociálny kontakt aj pocit užitočnosti a s vekom prichádza aj množstvo zmien – fyzických aj psychických. Vek ani koniec produktívneho veku neznamená, že život človeka sa končí. Naopak, je to príležitosť venovať sa sebe, koníčkom, na ktoré nebol čas, rodine... Samozrejme je naďalej potrebné udržať si sociálny kontakt a nebáť sa požiadať o pomoc.
Na prvom mieste v pomoci seniorom by mala byť rodina. Množstvo ľudí však nemá to šťastie, že by pri nich stáli najbližší, čo je najhoršie, ak strácajú aj zdravie. „Dnes, bohužiaľ, množstvo rodín nefunguje ako má. Podľa zákona neplatí len, že rodičia sa majú starať o svoje deti, ale aj že dospelé deti sa majú starať o svojich rodičov. Na to sa často zabúda,“ hovorí vedúca sociálneho odboru mesta Mária Koreňová.
Východisko z núdze ponúka mesto svojou ponukou služieb. Zvolen patrí medzi mestá s rôznorodými službami pre seniorov. Medzi často využívané služby patrí opatrovateľská činnosť, ktorú v súčasnosti využíva cca 150 klientov. Klient si o ňu môže požiadať od dovŕšenia dôchodkového veku podľa stupňa odkázanosti, ktorú vyhodnotí lekár, môže získať opatrovateľku na 2, 3, 4 alebo 7,5 hodiny denne.
„Opatrovateľka vie klientom pomôcť s bežnými činnosťami, ako je obliekanie, umývanie, sprievod k lekárovi, ale aj príprava jedla a pod.,“ hovorí Mária Koreňová. Žiadosť o opatrovateľskú službu musí byť podaná na sociálny odbor.
Okrem mesta poskytujú opatrovateľskú službu aj dvaja súkromní poskytovatelia. Mesto klientom na túto službu prispieva. „Človek si tak môže vyskladať opatrovanie na celý deň, čiastočne cez mesto, čiastočne cez súkromnú službu alebo len cez súkromnú službu, ktorá poskytuje servis aj 24 hodín denne,“ vysvetľuje Koreňová.
Pomôcť sa dá aj s jedlom
V meste funguje možnosť stravovať sa v zmluvných zariadeniach, kde mesto prispieva na stravovanie v zmysle všeobecno-záväzného nariadenia č. 155. Množstvo klientov, pre ktorých aj zabezpečenie jedla predstavuje problém, využíva službu donášky obeda až domov. Za rozvoz sa pripláca 1 euro za jeden obed, za každý ďalší obed sa dopláca 0,50 eur. Tejto možnosti predchádza opäť potvrdenie od lekára a doklad o výške dôchodku. Mesto niektorým dôchodcom prispieva na stravovanie – príspevok sa udeľuje do výšky dôchodku 400 eur a určuje sa podľa výšky dôchodku.
Vedúca odboru sociálnych služieb upozorňuje aj na možnosť využitia sociálneho taxíka. Ide o možnosť využiť za zvýhodnených podmienok odvoz na lekárske vyšetrenia, vybavovanie úradných záležitostí, rôzne nákupy a iné. Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom sa preukazuje právoplatným rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a potvrdením o fyzickom stave od lekára. Cena služby je 0,50 eur za začatý kilometer. Všetky služby nájdu občania na stránke mesta vo všeobecno-záväznom nariadení č. 155.
Pre ľudí, ktorí už nie sú sebestační alebo im nemá kto pomôcť, môže mesto pomôcť s vybavovaním umiestnenia v zariadení pre seniorov. „Vieme pomôcť s výberom a žiadosťou do zariadenia, či už súkromného, alebo verejného poskytovateľa,“ hovorí Branislava Beňová. V Banskobystrickom kraji je napr. aktuálne 90 zariadení, mesto má svojich klientov najmä v DSS Záhonok alebo v Élime.
Ako si vybrať zariadenie?
Vybrať si zariadenie nie je jednoduchá záležitosť. Problémom sú aj dlhé čakacie doby, napr. v menších zariadeniach sa po podaní žiadosti čaká na miesto aj dva roky. Rôzni sa kvalita prostredia aj cena a tieto dva faktory nie sú vždy priamo úmerné. Dobré je prejsť si a pozrieť viaceré zariadenia a pýtať sa na služby, ktoré poskytujú. „Dôležité sú otázky, koľko je v zariadení klientov, koľko zamestnancov, koľko ich ostáva cez noc, ako často sa pristupuje k hygiene klientov, aká je ponuka voľnočasových aktivít, ako často sa chodí von a či môžu klienti chodiť sami, aká je ich miera slobody, či majú terapie, či má zariadenie zazmluvneného lekára, alebo či sa za lekárom dochádza s klientom,“ dodáva Beňová z odboru sociálnych vecí a rodiny. Zariadenie treba vyberať čo najbližšie k potrebám seniorov.
Prechod do domova dôchodcov je pre klientov jedna z najnáročnejších zmien, ktorá je väčšinou skúškou pre celú rodinu. Množstvo seniorov sa snaží byť do poslednej chvíle sebestačnými a výber zariadenia odkladajú.
Pre ľudí, ktorí ešte sebestační sú a chcú byť aj aktívnymi, mesto ponúka rôzne aktivity. „Máme osem klubov dôchodcov a jeden klub zdravotne postihnutých, kde klienti platia symbolické členské a získavajú tak rôzne výhody: noviny, časopisy, telefón, príspevok na výlety, členské schôdze. Zároveň mesto pre členov aj nečlenov klubov organizuje počas roka rôzne aktivity a samozrejme októbrovú Úctu k starším. Posledné dva roky sa nám podarila aj výmena medzi našimi, českými a poľskými dôchodcami,“ hovorí Koreňová. Zdôrazňuje, že kto chce, určite sedieť doma nemusí.
Vedúca odboru priznáva, že horšie je to so seniormi, ktorí záujem nemajú a ostávajú pasívni. „Človeku, ktorý je neustále doma a sám, taká situácia neprospieva. Ak nemá podnety, nechodí von, nestretáva sa s ľuďmi, jeho psychika sa môže oslabovať.“ Pre seniorov sú podnety, pri ktorých sa učia, socializujú, vytvárajú si vzťahy, rovnako dôležité ako pre iné vekové skupiny.
„Kým iné vekové skupiny majú dostatok podnetov v škole, v práci, dôchodca môže byť veľmi ľahko izolovaný. Rodina a známi by mali pomôcť vytvoriť a nájsť pravidelné aktivity, pri ktorých by sa človek mohol niečomu venovať.“ Rovnako dôležité sú krúžky, záujmy, pocit užitočnosti. Ľudia, ktorí celý život pracovali, potrebujú aj vo vyššom veku cítiť, že sú pre spoločnosť prínosní.
Autor: EJ
