Zvolenská škola na ul. Jilemnického známa ako „Jednotka“ získala možnosť trénovať ako Matej Tóth. Prostredníctvom športovej akadémie, ktorú olympionik založil, môžu žiaci rozvíjať celú svoju osobnosť.
Dvadsať žiakov ZŠ, P. Jilemnického 1 vo Zvolene počas školského roka 2017/2018 trénuje podľa najnovších tréningových metód. „Tréning využíva psychologickú prípravu, teda žiaci sa musia naučiť relaxovať a koncentrovať. Nejdú automaticky hneď cvičiť, začnú napr. tlieskacími hrami, zahrajú sa a potom sa upokoja, skoncentrujú,“ hovorí Iveta Segedyová, učiteľka telesnej a športovej výchovy vyškolená priamo športovou akadémiou.
„Rozdiel oproti iným tréningovým metódam je v komplexnosti. Tréning je založený na vývojovej kineziológii a fyzioterapii, takže deti sa vracajú k správnemu pohybu. Zároveň zistia, že šport je zábava, že sa môžu na tréning tešiť,“ hovorí samotný iniciátor Matej Tóth.
S myšlienkou športovej akadémie prišiel hneď po svojom víťazstve v Riu minulý rok. „Začali sme to riešiť hneď po olympiáde, keď sme zistili, že náš úspech zasiahol celé Slovensko a že môžeme pomôcť vytvoriť niečo, čo tu ostane pre ďalšie generácie, čo nevyprchá,“ dodal olympionik, ktorý aktuálne trénuje v banskobystrickej Dukle.
Matej Tóth a Iveta Segedyová.Do športovej akadémie spolu so svojím tímom doposiaľ zaradil viac ako tridsať materských a základných škôl. Svojich žiakov a fanúšikov z „Jednotky“ navštívil priamo v škole v polovici októbra.
Deti ho privítali nadšeným potleskom a nevedeli prestať skandovať jeho meno. Matej im venoval pár slov, podpisoval pamätníčky a fotil sa s nimi. Fitnesky pod vedením Zuzany Niščákovej predviedli svoje umenie a ďalší žiaci školy sa predstavili a podelili sa o svoje úspechy.
„Jednotka“ bola v minulosti orientovaná ako športová škola. Deti majú dodnes viac športových krúžkov, vyššiu dotáciu hodín na telesnú a športovú výchovu v 1. až 5. ročníku, škola realizuje aj projekt pre nadané deti v spolupráci s LTC Lieskovec. „Naša škola sa za viac ako šesťdesiat rokov podieľala na výchove množstva úspešných športovcov, reprezentantov SR, olympijských víťazov a majstrov sveta.
Navštevovali ju napr. Ján Lašák (hokejový brankár), viacerí úspešní hokejisti (Michálek, Pohorelec, Čierny, Andrašovský, Podkonický, Škvaridlo, Mahdalík, Šimko, Chovan, Jurík, Juraško, Hraško, Ťavoda a i.), Elena Kaliská (kanoistika), Gabriela Stacherová (kanoistika), Vladimír Slamka (streľba), Jozef Kucej (atletika), Pavol Bartík a Jakub Joščák (volejbal)a mnoho ďalších,“ hovorí riaditeľka školy Anna Cúttová.
Matej Tóth: Veľmi mi pomáha podpora rodiny, ale aj celého národa
Matej Tóth, slovenský olympionik v chôdzi na 50 km svojou energiou neplytvá, rozhodol sa ju investovať do detí. Učí ich, ako sa správne hýbať a v živote dosiahnuť spokojnosť. Svoje metódy priniesol aj na základnú školu „Jednotku“. Čo si od toho sľubuje?
Deti vás dnes prijali so skandovaním. Ako to robíte, že šírite okolo seba také nadšenie?
(Smiech) Ja neviem, ale je to úžasná energia a skvelý pocit, keď človek môže deti motivovať a oni aj vďaka nemu začnú športovať. Zároveň mi to dáva spätnú väzbu, že to všetko stojí za to.
Kedy ste sa rozhodli založiť športovú akadémiu pod vaším menom?
Začali sme to riešiť hneď po olympiáde, keď sme si uvedomili, že ten úspech je obrovský, že zasiahol celé Slovensko. A aby nevyprchal a nezostal len pri prchavej radosti, rozhodli sme sa priniesť niečo, čo tu môže byť pre ďalšie generácie. Toto sa ukázala ako najlepšia myšlienka: motivovať deti, aby športovali a keď ich už pritiahneme vďaka môjmu úspechu a menu, nech je ten šport čo najkvalitnejší a nech majú naozaj kvalitný odrazový mostík. Preto sme sa rozhodli zamerať sa na prvý stupeň základnej školy a materskú školu, aby si deti dokázali vybudovať vzťah k športu, aby zistili, že je to zábava. Metodika je veľmi kvalitná, sú tam cvičenia od detských trénerov, fyzioterapeuta, psychologičky.
V čom je iný prístup v tréningu samotnom?
Športová časť vychádza z detskej atletiky, snažili sme sa do toho vsunúť fyzioterapiu, to je najväčšia jedinečnosť. Dali sme do toho vývojovú kineziológiu, ktorá sleduje, ako sa vyvíja pohyb dojčiat, ktoré sa dokážu pretočiť nabok alebo postaviť úplne správne, načo my ako dospelí časom akoby zabúdame. Cieľom je zdravý pohyb. Ja robím tieto cvičenia len nejaké tri roky a trvalo mi to dlho, kým som to úplne pochopil. Myslím si, že je omnoho ľahšie naučiť ich deti, stačí začleniť pár polôh do metodiky a deti ani nevedia ako a vrátia sa k správnemu pohybu, držaniu tela. Ďalej, ako som spomínal, psychologička pridala cviky zamerané na koncentráciu a uvoľnenie, aby deti vedeli zamerať svoju pozornosť na to, čo práve robia. Myslím, že to pomáha aj učiteľom. Koľkokrát je v telocvični hluk a deti sa nevedia sústrediť a toto im môže pomôcť.
Znamená to, že bežné tréningové metódy môžu byť pre deti nezdravé?
To si nemyslím. Keď už prichádza k špecializácii, športovec sa musí venovať športovému tréningu, ktorý má na Slovensku veľmi dobré metódy. My sme jednoducho chceli, aby v tomto veku, keď ešte nie sú veľmi špecializovaní, získali všešportovú prípravu. Ani futbal nie je len o kope do lopty, je to o štartoch, o reakčnej schopnosti, o nervových pochodoch v hlave. Tomu všetkému vie naša metóda pomôcť.
Dôležitá je otázka motivácie. Ako deti motivovať tak, aby športovali bez toho, že za nimi budete stále chodiť?
(Smiech) Ja si myslím, že deti chcú športovať. Majú dnes veľa lákadiel, počítače, tablety, hry, ale keď im dáme podmienky a ukážeme, že aj šport je zábava, tak ony športovať budú. Takže ich musíme k tomu trochu „dokopať“, čomu meno či úspech dokážu pomôcť, ale najdôležitejší je prístup trénera, ktorý môže deti aj odradiť alebo znudiť alebo naopak môže byť trénerom, ktorý nemusí byť špičkový odborník, ale dá im lásku k športu. Jasné, keď chceme z nich vychovať olympionika, treba vychovávať kvalitne, ale naším cieľom je pomôcť deťom k zdravému športovaniu, ale aj k celkovému rozvoju osobnosti. Šport ich naučí kooperovať, naučí ich zodpovednosti, cieľavedomosti, vytrvalosti, a to im pomôže, či už budú lekári, právnici, alebo športovci.
Dôležitá je aj motivácia v ťažkých chvíľach, keď sa človeku nedarí. Čo je váš vnútorný kľúč v náročných chvíľach, či už športových, alebo nešportových?
V prvom rade je to moje vnútorné presvedčenie, že robím, čo ma napĺňa a keď ten tréning nejde tak, ako by som chcel alebo príde obdobie, aké som prežíval aj teraz, tak si poviem, že toto je to čo naozaj chcem robiť, čo prináša radosť mne, aj celému Slovensku a vtedy je to jednoduché. Veľmi mi pomáha podpora rodiny a v poslednej dobe veľmi pomohla aj podpora celého národa, ľudí, ktorí stáli za mnou. Čas, ktorý som investoval do všetkých stretnutí a debát, sa mi teraz evidentne vracia.
Iveta Segedyová: Matej Tóth ukazuje, ako sa na Slovensku dajú robiť veci
Rozhovor s Ivetou Segedyovou, ktorá na škole vedie Športovú akadémiu Mateja Tótha. Telesnú výchovu učí osem rokov.
Čo Matej Tóth vašej škole priniesol?
Je to super myšlienka, pretože ako jediný športovec na Slovensku sa Matej dokáže rozdávať pre iných a hlavne pre základné školy a tieto deti to potrebujú. Dnes máme problém s obezitou, deti sa nehýbu. My sme sa kedysi hrali na sídliskách, ony sa už hrajú menej. Preto im my musíme tvoriť plán a tieto cvičenia sú výnimočné, lebo dokážu hravou formou motivovať k športovému výkonu. Formou súťaží, hier, štafiet, využívame cvičenia s krátkou intenzitou, záťažou.
Takže asi máte skôr problém s veľkým záujmom o akadémiu.
Na začiatku bol veľký záujem, aj tým, že je program sponzorovaný Dr. Maxom. Nie všetci rodičia majú peniaze navyše, ale deti chcú športovať. Som rada, že Matej Tóth predbehol našu vládu a ukazuje, ako sa na Slovensku dajú veci robiť a dúfam, že si to kompetentní všimnú.
Dajú sa metódy preniesť aj do bežnej telesnej výchovy?
Jasné, neoddelíte jednu Segedyovú od druhej. Športová akadémia mi pomohla aj v mojej profesii.
Máte skúsenosť, že sa deti snažia bežnej telesnej výchove vyhnúť?
Vo vyšších ročníkoch áno, najmä dievčatá mávajú ospravedlnenky, ale to už nie je v našej kompetencii riešiť. Ak sa napr. deti vyhovárajú na zabudnutý úbor a zabudli si ho trikrát, majú za to sankcie. Vnútorná motivácia cvičiť je slabšia. Dôležité je rodinné zázemie, ak niekto vo vašej rodine športuje, je prirodzené, že budete športovať aj vy. Ale ak nie, závisí to len od vás. Mňa nikto nenútil, aby som cvičila sama, chcela som.
Akadémia zatiaľ trvá rok. Čo potom, bude pokračovať?
Určite bude, či už za malý poplatok pre deti alebo nájdeme sponzorov. V ideálnom prípade to podporí vláda. Hovorím za všetkých telocvikárov na Slovensku, ktorí chcú rozvíjať tento šport. Je nás takých veľa.
Autor: EJ
