Program medzinárodných výmenných vzdelávacích pobytov oslavuje tento rok 30. výročie od vzniku tejto myšlienky. ZŠ Hrnčiarska žije zahraničnými výmenami už dvadsať rokov. Bola jednou z prvých základných škôl na Slovensku, ktoré s touto myšlienkou začali. Aj preto bola ocenená národnou agentúrou.
Kým dnes je samozrejmé nejaký čas študovať alebo stráviť v zahraničí, ísť na stáž do vysnenej krajiny alebo sa vydať na dobrodružnú cestu spojenú s dobrovoľníctvom, ešte pred desiatkou rokov to bežné nebolo. O to väčšie sú dnešné oslavy programu medzinárodných výmenných mobilít Erasmus+.
Pri tej príležitosti národná kancelária programu udelila niekoľko cien školám na Slovensku, ktoré sa do projektu zapojili. ZŠ Hrnčiarska bola ocenená za mimoriadnu aktivitu a výsledky v rokoch 1998 – 2017, za dvadsať rokov realizovala aspoň dvadsať projektov zameraných na výmenu a vzdelávanie tak pedagógov, ako aj žiakov. Že získajú ocenenie vopred, nevedeli, prekvapilo ich.
„V roku 1998 sme získali prvý grant. V tom čase bolo cestovanie žiakov za hranice Slovenska na takmer dva týždne veľkou udalosťou,“ hovorí Alena Feriancová, učiteľka, ktorá koordinovala medzinárodné výmeny spolu s dnešnou riaditeľkou Evou Balážovou na škole takmer od začiatku. Kým prvé projekty sa len učili robiť, dnes musia zase obstáť vo veľkej konkurencii záujemcov.
Od roku 1998 precestovali so svojimi žiakmi a pedagógmi takmer všetky krajiny Európy okrem severských. Pracovali na témach a postupne sa zdokonaľovali aj v projektovej práci, aj v jazykoch, aj v akomsi národnom sebavedomí.
Dodáva, že prínos podobných projektov je v škole vidieť aj cítiť. „Niekedy je to konkrétna vec, výsledný produkt alebo pomôcka, inokedy iný pohľad na vyučovanie i životné situácie,“ hovorí Feriancová. Rast vedomostí a zručností sa postupne pretavuje do života žiakov, učiteľov aj školy.
„Zapojení žiaci majú možnosť pracovať na projektových úlohách, ktoré sú reálne spojené so životom, predstavujú globálne problémy a úlohy, nielen školské úlohy. Majú možnosť rovesníckej cudzojazyčnej komunikácie, výmeny skúseností, zažiť školu a život v inej krajine. Môžu porovnávať, hodnotiť, prijímať a tolerovať,“ dodáva.
Podľa nej projekty umožňujú osobnostný rast detí, ale aj pedagógov. Za tie roky vzniklo aj množstvo užitočných až priateľských kontaktov, ktoré sú aktívne dodnes. Škola mala možnosť ukázať zahraničným hosťom seba, svoje mesto, ale aj krajinu. „Zažili sme aj predsudky, deti, ktoré sem prichádzali z iných krajín si napr. mysleli, že tie naše nebudú vedieť, čo je Coca-Cola alebo ako vyzerá banán,“ smeje sa riaditeľka školy Eva Balážová.
„Časom sme zistili, že naše deti aj napriek tomu, že majú možno horšie podmienky na vzdelávanie ako v iných západných krajinách, v konkurencii obstoja – viackrát sme dostali spätnú väzbu, že sa vedia veľmi dobre správať a sú na dobrej úrovni aj s vedomosťami,“ hovorí riaditeľka hrdo.
„Pripravovať projekty je nesmierne náročné a je to veľká zodpovednosť, ale tá radosť detí na konci stojí za to. Množstvo detí, ktoré absolvovali výmenný pobyt, išli neskôr na bilingválne gymnáziá, študovali v zahraničí alebo tam dnes aj žijú,“ hovorí riaditeľka. „Navyše, keď svojich žiakov dnes stretnem, sú to krásne spomienky,“ dodáva.
Dvadsať rokov je veľa a dá sa povedať, že odrástla jedna generácia ľudí, ktorí pozerajú na svet inak ako ich rodičia – otvorenejšie, zvedavejšie, majú a vidia viac možností. „Keďže som mala tú možnosť zúčastniť sa väčšiny realizovaných projektov, môžem zodpovedne konštatovať, že sme všetci v priebehu rokov urobili obrovské pokroky. Žiaci preukazujú svoju spôsobilosť pracovať na reálnych úlohách, zvyšujú svoju motiváciu k výučbe cudzích jazykov, dokážu tvoriť závery a hodnotiť. My učitelia rastieme nielen v jazykovej oblasti, na projektoch pracujú učitelia cudzích jazykov aj iných predmetov, pre ktorých je využívanie cudzieho jazyka veľkou príležitosťou. Rozvíjame sa aj po osobnostnej stránke, realizujeme aktivity mimo bežnej školskej praxe a podporujeme svoju motiváciu,“ hovorí Feriancová. Pozitívny prínos medzinárodných výmen kazí len neistá súčasnosť.
„Doba sa zmenila, v Európe panuje strach a ten vplýva aj na rodičov detí,“ hovoria pedagogičky. To ale podľa nich neznamená, že cestovaniu odzvonilo, prihliadať sa bude viac na bezpečnosť a bezpečné lokality.
Autor: EJ
