ZVOLEN. Divadlo Zelienka, jediný ochotnícky divadelný súbor vo Zvolene, si tento rok pripomína niekoľko výročí. Jedným z nich je 20. výročie od uvedenia prvej premiéry.
„Sedmička je vraj šťastné, magické číslo. Divadlo Zelienka a číslo 7 patria k sebe,“ hovorí režisér divadla Milan Krnáč.
Pripomína, že rok narodenia a úmrtia ich patróna Ľuda Zelienku je 1917 a 1977, rok prvej premiéry 1997 a najúspešnejší (z pohľadu umiestnení v divadelných súťažiach ) je rok 2017.

K výročiam pripravuje súbor divadelný spomienkový večer, ktorý nazvali Zelienkovská nátura. Uskutoční sa 21. októbra v Dome kultúry ŽSR.
„Bude to kultúrny program s ukážkami z našich inscenácií, s výstavou venovanou Ľudovi Zelienkovi, kde si budú môcť návštevníci pozrieť jeho knihy, rukopisy aj fotografie z rodinného archívu,“ ozrejmuje režisér.
Začala to Detvianska nátura
Ochotnícky súbor sa začal formovať na jeseň v roku 1996 v kultúrnom stánku železničiarov, kde pôsobí dodnes. Vtedy prišiel do funkcie vedúceho domu kultúry Pavol Halaj, dramaturg, režisér a veľký nadšenec ochotníckeho divadla.
Po prvých konkurzoch a prípravnej fáze sa novovytvorený súbor pustil do naštudovania prvej divadelnej hry. Voľba padla na javiskové stvárnenie humorných poviedok Ľuda Zelienku Detvianska nátura pod režijným vedením Pavla Halaja.
„Otázku, ako sa nový ochotnícky súbor pomenuje, vyriešili prozaicky. Ľudo Zelienka, autor prvej hry, zvolenský rodák, mal k divadlu blízko a navyše pochádzal zo železničiarskej rodiny,“ vysvetľuje Krnáč.

Prvej premiéry vo februári 1997, ktorá sa konala k 80. výročiu Zelienkovych narodenín a zároveň k 20. výročiu jeho smrti, sa zúčastnila jeho manželka Margita Zelienková s dcérou Hankou a neterou Ľubicou Škodovou – Lackovou.
Zelienkova dcéra Anna Ščepánová, ktorá žije v Bratislave, prisľúbila účasť aj na pripravovaný spomienkový večer.
Každý rok dve hry
Súbor vtedy dostal do daru a opatery originálnu kroniku zvolenského dramatického združenia Detvan so želaním, aby pokračoval v ochotníckych tradíciách svojho slávneho predchodcu.
Detvan, ktorý pôsobil vo Zvolene od roku 1932, tiež spolupracoval s Ľudom Zelienkom. Najskôr im ponúkol svoju autorskú rozprávku Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa a v roku 1951 veselohru Figliari spod Poľany. „Spojitosť Ľuda Zelienku so zvolenskými ochotníkmi je naozaj značná,“ pripomína Krnáč.
Po úspešnej premiére záujem o prácu v súbore rástol a jedna inscenácia striedala druhú. Za dvadsať rokov sa vystriedalo v súbore 85 ľudí. Dnes sa aktívne ochotníckemu divadlu venujú pätnásti. Každoročne naštudujú dve nové hry; jednu pre deti a jednu pre dospelého diváka, čo je medzi ochotníkmi viac-menej rarita.