Severný obchvat Zvolena na rýchlostnej ceste R2 sa nepáči niektorým obyvateľom Sliača. Predseda občianskeho združenia Obyvatelia pre Sliač Bohumír Tarnoci takúto možnosť ani nepripúšťa.
Nahneval vás titulok v našich novinách „Obchvat pôjde severom“. Považujete ho za tendenčný. Môžete nám povedať prečo?
- Titulok „Obchvat pôjde severom“ sa nedá inak chápať ako fakt, hoci to pravda nie je. Z tohto dôvodu sa nemôžete čudovať našej reakcii. Informácie, ktoré sú v článku použité, sú informácie z diskusného fóra, nič viac. To, že sa niekde o niečom diskutuje, nemôžete vydávať za fakt. A je úplne jedno, kto sa diskusie zúčastní, či je to niekto z ministerstva, či z Národnej diaľničnej spoločnosti, alebo sú tam primátori miest. Vždy je relevantné len konečné stanovisko, ktoré je vydané na základe platnej legislatívy. Zatiaľ je posledné platné rozhodnutie vydané bývalým ministrom Počiatkom a nijaké iné vydané nebolo. Ak by sa vo veci ďalej pokračovalo, musela by byť spracovaná nová EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), pretože stará je neplatná.
Nevieme si predstaviť, že by bolo vydané nové stanovisko, nič sa odvtedy nezmenilo. Príroda sa nemení, menia sa len ľudia na ministerstvách a štátnych úradoch.
Občianske združenie Obyvatelia pre Sliač je od začiatku proti výstavbe rýchlostnej cesty R2 pomedzi Zvolen a Sliač. V poslednej dobe vás ale nebolo počuť.
- To, že sa nevyjadrujeme k rôznym článkom, ktoré sa nezakladajú na pravde, neznamená, že nič nerobíme. Vyjadrujeme sa k stanoviskám, ktoré vydávajú oficiálne miesta, či už k ministerstvá, NDS a pod. Okrem toho sme v spojení aj s orgánmi EÚ, kde je ochrana vôd veľmi vážnou témou, a ktoré priebežne informujeme, ak je to potrebné. Sme občianske združenie, pracujeme vo voľnom čase a financie máme len z vlastných zdrojov. Nemáme čas ani chuť vyjadrovať sa k vyjadreniam ľudí, ktorí R2 využívajú na svoje zväčša politické ciele alebo majú nejaké osobné záujmy, aby cesta nešla tak, ako je desaťročia naplánovaná. Vždy je tragédia, keď politika vystrieda zdravý sedliacky rozum.
Myslíte si, že neexistuje žiadne technické riešenie, ktoré by umožnilo stavať rýchlostnú cestu pomedzi Zvolen a Sliač a zároveň by neohrozilo minerálne pramene? Technológie, aj tie stavebné, sa predsa stále vyvíjajú.
- Naše OZ dalo vypracovať odborný posudok na vplyv trasovania R2, ktorý jasne poukazuje na negatívny vplyv stavby. Posudok si dalo vypracovať aj ministerstvo zdravotníctva s identickým záverom. Tento rok bola spracovaná nová štúdia realizovateľnosti firmou Dopravoprojekt na objednávku NDS, kde sa tiež píše o riziku ohrozenie minerálnych vôd pri stavebnej činnosti. Okrem sliačskych prameňov sú stavbou ohrozené aj kováčovské minerálne vody, takže nejde len o Sliač. Najviac ľudí u nás zomiera na kardiovaskulárne choroby, ktoré sa najlepšie liečia na Sliači, keďže ide o jedinečnú vodu s výskytom len na troch miestach na svete. Viete, koľko ľudí postavila na nohy Kováčová a jej kúpele? Minerálne vody nepatria len Sliaču a Kováčovej, ale celej spoločnosti.
Stále hovoríme dookola to isté – to čo sme od Boha a našich predkov dostali, to čo nám padlo z neba, máme povinnosť chrániť a odovzdať ďalším pokoleniam. Argumenty, že sú dnes nové technológie atď. sú scestné. Ak sa voda stratí, kto bude zodpovedný? Ako vždy nikto. So stavbou môžete robiť čokoľvek, meniť ju, prispôsobovať, dokonca aj zbúrať, s prírodnými zdrojmi neurobíte nič. Buď ich máte a chránite, alebo o ne prídete.
A to nehovoríme o arogancii ľudí, ktorí stále, bez rešpektovania platnej legislatívy, platných rozhodnutí, atď. donekonečna opakujú, že iná trasa ako severná nie je možná a určite bude.
Kadiaľ by cesta podľa vás mala ísť? A bude mať na to štát peniaze?
- Trasa je naplánovaná už od začiatku deväťdesiatych rokov, prečo nebola realizovaná je práca pre vás novinárov. Keď sme si to zistili my, verím, že to dokážete aj vy.
Či bude mať štát peniaze, nie je otázka na nás a vôbec nás to nezaujíma. Často sme pri jednaniach počúvali, ako je severná trasa najlacnejšia atď. Nie je to pravda, zničením prírodných zdrojov by sa stala najdrahšou.
