BANSKÁ BYSTRICA. Ešte tri volebné obdobia pod vedením Mariana Kotlebu a z majetku kraja zostanú len ruiny. Myslí si to bývalý predseda Banskobystrického kraja Vladimír Maňka.
Argumentuje pritom, že za posledné tri roky hodnota kraja klesla o 33 miliónov eur a do konca tohto roka sa strata prehĺbi na 44 miliónov.
Cestný efekt bez kvality
Svoje tvrdenie ilustruje aj na opravách ciest, Kotleba ich podľa neho opravuje nekvalitne napriek vlastnému vyhláseniu, že „bez kvalitných ciest sa chudoba na Slovensku nikdy neodstráni“.
„V médiách deklaruje veľký rozsah opráv za málo peňazí. Dodržiavanie štandardných technologických postupov je však výnimkou. Jediným cieľom je urobiť čo najväčší rozsah opráv za čo najnižšiu cenu. Životnosť opravy ho nezaujíma, veď do volieb to určite vydrží,“ hovorí Maňka.
„Príkladom je cesta III/2418 v úseku Priechod – Baláže, ktorú kraj opravoval v auguste. Oprava sa robila na nestabilný podklad v jednej vrstve, jej hrúbka má široký rozptyl.“ Opravený úsek na niektorých miestach po prvej zime podľa neho určite nevydrží.
Hovorí aj o „lacnej“ oprave cesty medzi Muráňom a Červenou Skalou, ktorú opravovali v novembri 2014. „Bez frézovania, bez vyrovnávacej vrstvy. Dávali rovno obrusnú vrstvu. Jej hrúbka sa pohybovala od 2 do 10 centimetrov. V tenkej vrstve sa v krátkom čase vytvorili trhliny, následne výtlky. Hrubá vrstva sa nedá dostatočne zhutniť. To spôsobilo vytvorenie nerovností, škár, trhlín. Stredová pracovná škára sa otvára v celej dĺžke opravy,“ opisuje Maňka.
Zhotoviteľ podľa neho na takto opravený povrch negarantoval ani žiadnu záruku, hoci župan v médiách deklaroval vysokú kvalitu s dlhou životnosťou.
Maňka pripomína, že za jeho éry kraj robil aj ťažké úseky, kde sa cesta zosypala a boli potrebné oporné múry. Ukážkou poctivej rekonštrukcie ciest, kde náročné opravy vydržali viac ako 5 rokov, je podľa neho napríklad úsek medzi Hriňovou a obcou Látky.
„Takýmto opravám sa však súčasný župan vyhýba. Vynecháva úseky, ktoré vyžadujú väčšie zásahy. Napríklad na ceste Línia – Kokava nad Rimavicou, kde je v posledných rokoch možný prechod len v jednom pruhu,“ podotýka Maňka. „Je to efekt na úkor kvality. V konečnom dôsledku tak opravuje cesty omnoho drahšie, ako deklaruje,“ dodáva.
Záhada hospodárskeho prebytku
Kotleba bol zlý rečník s nudným programom, prispôsobil sa voličovi Čítajte Maňka pripomína ďalší Kotlebov sľub, že dá rekordné milióny do ciest. Podľa europoslanca sa žiadne rekordy nedejú, pretože súčasný župan cesty jednoducho nerobí a milióny, z ktorých mal financovať ich opravy, mu zostanú na účte.
„A potom sa stane niečo neuveriteľné: Jeho propaganda začne vytvárať dojem, že tie peniaze vlastne ušetrili. V rokoch 2014 - 2016 takouto kamuflážou vytvoril prebytok 17,5 milióna eur. Nikdy, ani euro prebytku, nevytvoril vlastnou zásluhou,“ konštatuje.
Upozorňuje, že na zlé hospodárenie kraja sa budeme skladať všetci.
„Predstavte si, že vám doma zateká strecha a nevyhnutne potrebuje zásadnú opravu. S dodávateľom sa dohodnete, že vám strechu za dva mesiace opraví. Bude to stáť 10-tisíc eur. Lacnejšie ako u konkurencie. Zmluvu podpíšete. Márne však dodávateľa tri mesiace naháňate. Keď sa s ním konečne stretnete, s úsmevom vám povie: Mám pre vás dobrú správu. Ušetrím vám tento rok 10-tisíc eur. Strechu urobíme budúci rok.“
Takýmto spôsobom podľa Maňku vytvára Kotleba deklarovaný prebytok. Ľudia by si však mali uvedomiť, že pre zničenú strechu sa začínajú na dome rozpadávať aj múry a budúci rok už preto zaplatia za opravu o polovicu viac.
„Žiaľ, mnohí si neuvedomujú, že Kotlebovo zlé hospodárenie má negatívne dopady aj na nich. My a naše deti sa na opravu zdevastovaných ciest a majetku budeme musieť skladať. A o poriadne viac, ako to stálo včera či stojí dnes.“
Maňka tiež pripomína, že Banskobystrický kraj dostal z daňových príjmov o 86 miliónov eur viac, ako dostal v čase, keď šéfoval kraju on. „Napriek tomu urobil Kotleba o polovicu menej investícií do ciest a majetku kraja,“ hodnotí.
Reportér Vražda: Na začiatku ich bolo len zopár a Kotleba bol smiešny Čítajte Nie splátky, ale odpisy
Vyvracia aj Kotlebov argument, keď tvrdil, že Banskobystrická správa ciest za Maňku nakúpila nové stroje a v strate bola pre vysoké splátky za ne.
„Splátky za stroje nejdú do nákladov a preto nemôžu spôsobiť stratu. Mal by to vedieť každý, kto má ekonomické vzdelanie. Do nákladov idú odpisy, ktoré sú nižšie ako splátky,“ komentuje Maňka.
Za jeho čias Banskobystrická správa ciest vraj platila vyššie splátky za staré stroje, ako platí dnes za nové stroje. „Pritom sme vlastne my ušetrili Kotlebovi ročne náklady v stovkách tisíc eur na opravy starých strojov. My sme staré opravovať museli. Boli také staré, že už na ne neexistovali ani náhradné dielce.“
Stratu pripisuje neaktívnemu prístupu kraja. Kým predtým sa uchádzali o zákazky aj inde a robili napríklad zimnú údržbu Zvolena, ktorá dokázala splácať časť nových strojov, Kotlebova správa ciest sa o takúto zákazku neuchádzala, hoci je primátorka nezávislá.
„Nemohli sa vyhovárať, že nedostali zákazku kvôli politike. Kotleba vyhlásil, že nepotrebuje robiť cudzie cesty, že má svoje, no nerobí ani tie. Nepochváli sa, koľko opravil mostov a priepustov, ktorých má v správe asi 1100. Ani koľko urobil oporných múrov, keď sa mu cesta zosúva zo svahu. To sú nákladné investície a jeho málo zviditeľnia.“
(zdroj: Ján Krošlák)Krompáče a lopaty v praxi
Marian Kotleba v novembri 2013 predstavil svoju víziu lopát a krompáčov na cestách druhej a tretej triedy namiesto bagrov. „Zamestnať x ľudí, ktorí by inú prácu nemali šancu dostať a nebude to stáť ani korunu. Lopaty a krompáče sa dajú vyrobiť, nemusíme byť odkázaní na spotrebu a nákup,“ povedal vtedy.
Maňka hovorí, že v praxi 20 robotníkov upraví denne asi 100 metrov rigolov. „Stálo ich to okolo 6 eur na meter dĺžky. Použil pritom naše prekopové frézy, ktoré sme kúpili my. S jednou urobí 4- až 5-tisíc metrov denne za cenu asi 30 centov na meter dĺžky.“
Zvláštna personálna politika
Bývalý banskobystrický župan reaguje aj na vyhlásenie Mariana Kotlebu, že na chode úradu ušetril 600-tisíc eur oproti Maňkovi.
„Ak si prečíta svoj vlastný záverečný účet, zistí, že nič neušetril. Stratil. Zrušil odbor SORO a s ním prepustil 10 špičkových ľudí, ktorých nám preplácala Európska únia, vrátane priestorov, energií a iných nákladov. Mali na starosti eurofondy, ktoré získal nielen samosprávny kraj, ale aj starostovia, primátori, podnikateľské a iné subjekty v kraji. Títo pracovníci prispeli k tomu, aby sa mohli v našom kraji investovať desiatky miliónov eur,“ hovorí Maňka.
„Ďalší, ktorí už na úrade nepracujú, prispeli k z mene zákona o motorových vozidlách, vďaka ktorým dostáva Kotleba o milióny eur na cesty viac ako sme dostávali my.“
Maňka tiež upozorňuje, že on znížil počet zamestnancov z 205 na 165 a ušetril milióny eur nielen na mzdách, ale aj na priestoroch a energiách. „Väčšinu z tých ľudí, čo zostali, súčasný župan povymieňal za svojich rodinných a straníckych príslušníkov. Na jednej z tlačových konferencií hovoril, že znížil počet zamestnancov o 15. Medzitým už prijal 14 nových.“
Pravdu o Kotlebových nepravdách, zdôrazňuje, napokon dokazuje samotný záverečný účet, ktorý hovorí, že „výsledok hospodárenia Úradu BBSK sa v roku 2014 zhoršil oproti roku 2013 o 11,5 milióna eur. Aj to je podľa Maňku dôvod, prečo Kotleba nikdy neprijal jeho výzvu do otvorenej diskusie.
