ZVOLEN. Vo Zvolene dnes otvorili Záhradu spomienok - prvý prírodný cintorín na Slovensku. Priestor je súčasťou cintorína na sídlisku Zlatý potok. Nenájdete na ňom žiadne tradičné náhrobky a ani umelé kvety. Mená zosnulých budú napísané na jednoduchých kamenných tabuľkách. Popol bude uložený buď priamo alebo v rozložiteľných urnách ku kvetinovým záhonom alebo ku koreňom stromov.
Projekt pripravila Živica v spolupráci s Technickou univerzitou a mestom Zvolen.
Na Slovensku ide o novinku, no podobné cintoríny sú roky v Anglicku, Nemecku a dokonca aj v susedných Čechách. Práve Praha inšpirovala aj Andreu Uherkovú, ktorá stála za celým projektom a bude prvou správkyňou cintorína.
„Chcela by som, aby každý človek na tomto mieste vedľa smrti videl aj život a aby tu každý vedľa smútku našiel aj radosť,“ povedala pri otvorení Andrea Uherková.
Pravidlá
Základné pravidlá fungovania cintorína sú na informačnej tabuli na okraji cintorína. „Tie pravidlá sú hlavne o rešpekte k prírode. Aby sa sem nenosili rôzne umelé materiály, dokonca ani sviečky,“ vysvetlila. Miesto, kde pozostalí vysypú popol, bude označené jednoduchou tabuľkou. Sviečky môžu zapáliť, ale iba na vyhradenom mieste.
Okrem toho môže každý nechať papierik s odkazom na jednom zo stromov. To nie je pravidlo, len jedna z možností ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka. Robia to tak aj na iných prírodných cintorínoch, obyčajne počas „dušičiek“.
Smrť
Na príprave Záhrady spomienok neboli najťažšie zemné práce ani skala, v ktorom je vyhĺbená diera naplnená vodou. „Najťažšie bolo búrať bariéry v ľuďoch, že nejde o nič uletené či extrémne. Že to chceme robiť citlivo k ľuďom a prírode,“ dodala Uherková.
Téma smrti je v spoločnosti trochu potláčaná a teraz prišli mladí ľudia s tým, že sa o nej chcú rozprávať. Ťažké bolo vôbec začať s komunikáciou a dotiahnuť ju do konca.
To, že sa podarilo ukončiť práce na prírodnom cintoríne ešte pred Pamiatkou zosnulých, nie je vôbec náhoda. „Určite je teraz obdobie, kedy ľudia vnímajú túto tému najľahšie. Keď sme v júni organizovali diskusiu, bolo cítiť, že niektorí už myslia na dovolenky,“ doplnila Uherková.
Zmluva
Priestor cintorína má mesto a Živica ošetrený zmluvou o vzájomnej spolupráci, kde sú jasne vymedzené kompetencie mesta a kompetencie Živice.
O projekte prírodného cintorína začali uvažovať asi pred rokom a pol.
Živica má s Technickou univerzitou vo Zvolene podpísané Memorandum o spolupráci, a preto zapojili do prípravy aj ju. Robia to pri väčšine environmentálnych projektov. „Študenti univerzity nám pomáhali s výsadbou a budú tu robiť aj údržbu,“ vysvetlil riaditeľ Živice Juraj Hipš.
Viceprimátor Zvolena Jaroslav Stehlík priznal, že Zvolen tiež nevytŕča zo slovenského priemeru a aj tu sú ľudia v otázkach smrti konzervatívni. Spomínanie na blízkych sa nezaobíde bez rôznych plastových vencov a kytíc, ktoré po pár dňoch skončia v kontajneroch. „Ľudia investujú do hrobov a ich úpravy tisíce eur. Niektorí akoby sa snažili ukázať, že na to majú,“ povedal Jaroslav Stehlík.
Prvý prírodný cintorín je ešte bez nebožtíkov. Zatiaľ sa o takýto spôsob pochovávania ani nikto nezaujímal. „Možno sa to zmení, keď to bude v médiách,“ dodala Andrea Uherková. Dúfa, že informácia zaujme ľudí, ktorí majú urny doma. Veď tak začínal podobný cintorín v Prahe.
