Do Zvolena prišiel za dcérou a synom v 80-tych rokoch. Dedinské prostredie, v ktorom vyrástol, predurčilo aj jeho profesionálne zameranie. Vyrástol na hospodárstve rodičov a stal sa roľníkom. V samostatnom roľníckom družstve si prešiel všetkými povolaniami – od roľníka až po ekonóma. „Človek si na dedine musel vedieť poradiť so všetkým, ak chcel prežiť,“ hovorí pán Hlivár. Okrem toho robil dlhé roky v zastupiteľstve Sporiteľne, zastával rôzne funkcie. Odolnosť, ktorú získal v detstve mu pomohla prekonať všetko – vojnu, počas ktorej bojoval na Ukrajine, choroby, ktoré ho postretli (ešte v 98-ich rokoch úspešne absolvoval operáciu bedrového kĺbu), naučil sa postarať o seba, aj o rodinu. „Otec bol talentovaný stolár, dokázal vyrobiť poličky, stolíky, doma vedel urobiť čokoľvek,“ hovorí dcéra pána Hlivára. Ak sa pána Hlivára opýtame, čo ho počas života bavilo, čomu sa venoval, odpovie „práca“. Bez práce jednoducho nevedel žiť. Ak sa pýtame na jeho recept na dlhovekosť, odpovedá: „Pohyb a striedmosť.“ Potvrdzuje to, keď spomína, že nikdy neholdoval alkoholu ani fajčeniu. Aj vďaka tomu je dnes jeho zdravie v celkom dobrej kondícii. Pokojne sedí, rozpráva, počúva, usmieva sa. Vyžaruje z neho pokoj. So svojím životom môže byť spokojný, okrem iného sa teší z množstva vnúčeniec, pravnúčeniec a už aj jednej prapravnučky.
Autor: ej
