VÍGĽAŠ. Slovensko by malo neustále rozvíjať kultúrne a prírodne dedičstvo UNESCO a následne ho ešte viac zdieľať s ľuďmi iných krajín. Rozvíjať a propagovať nielen dedičstvo hmotné, ale aj nehmotné. Práve to je to jedinečné, čo na Slovensku je a s čím sa treba s ostatnými krajinami podeliť. Na stretnutí s lokálnymi partnermi na Podpoľaní to v utorok uviedla riaditeľka Centra svetového dedičstva UNESCO Mechtilda Rössler.
Slovensko by podľa jej slov malo v tomto smere viac využiť svoje univerzity a výskum, a to aj preto, aby sa toto kultúrne a prírodné dedičstvo stalo v území trvalo udržateľným.
Rössler hovorila na stretnutí s viac ako stovkou zástupcov súkromného sektora, miestnymi podnikateľmi, zástupcami akademickej obce a odborníkmi rezortov životného prostredia, zahraničných vecí a kultúry o dôležitosti ich zapájania sa do rozvoja prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Podľa nej je pre rozvoj takýchto lokalít zásadný cestovný ruch. "A pre rozvoj a trvalú udržateľnosť cestovného ruchu je zase dôležitý zodpovedný manažment," zdôraznila.
UNESCO sa preto na týchto územiach snaží vytvárať verejno-súkromné partnerstvá. Na Slovensku je takým príkladom Banská Štiavnica, kde bol vytvorený prvý inovatívny projekt na podporu cestovného ruchu.
Projekty, ako ďalej rozvíjať lokality UNESCO na Slovensku, predstavili riaditeľke Centra svetového dedičstva UNESCO následne zástupcovia samospráv a inštitúcií z obce Zboj na východe Slovenska, Levoče, Slovenského krasu, Banskej Štiavnice a CHKO-BR Poľana. Po diskusii sa presunuli na návštevu Hriňovských lazov a Podpolianskeho múzea v Detve. Rössler ju absolvuje v sprievode hostiteľky, riaditeľky Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimíry Fabriciusovej, a zástupcov tamojších samospráv.
Slovensko je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva od roku 1993 a do zoznamu UNESCO doposiaľ zapísalo sedem pamiatok, z toho päť kultúrnych a dve prírodné. Konkrétne ide o Banskú Štiavnicu a technické pamiatky okolia, Levoču, Spišský hrad a pamiatky okolia, rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov, drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy a jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu. Súčasťou svetovej siete biosférických rezervácií UNESCO sú aj štyri lokality Slovenska. Patrí sem Biosférická rezervácia Slovenský kras, Poľana, Východné Karpaty a Tatry.
