ZVOLEN. Deťom prútom od zadku rozum naháňajú, hovorili ešte naši starí rodičia. Dnes by sme za takýto výchovný prístup mohli mať opletačky so zákonom. Čoraz viac rodičov preferuje liberálny spôsob výchovy, ktorý podporuje individualitu dieťaťa.
Ani v škôlke montessori malého génia nasilu nevychováte. „Ak niektorí z rodičov preferuje montessori zariadenie len kvôli tomu, že je to najdrahšia škôlka v meste, alebo chce, aby jeho dieťa ovládalo malú násobilku vo veku piatich rokov, bude sklamaný,“ povedala riaditeľka škôlky Montessori vo Zvolene Ingrid Kosová.
Montessori pedagogika prihliada najmä na individualitu každého dieťaťa. „Rešpektuje to, čo dieťa potrebuje na základe jeho doterajšieho vývinu,“ zadefinovala smer špeciálna pedagogička Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie vo Zvolene Soňa Selečéniová. Podľa nej má dieťa v montessori školách možnosť voľby. Samé si vyberá, ktorá hra je preň zaujímavá, ktorá ho práve v určitom období napĺňa, baví a zaujíma. Dieťa má ďalej možnosť voľby materiálov i miesta, kde bude pracovať.
Najpodstatnejšia je sloboda
V Montessori škôlkach uvidíte minimum uniformity. „Deti po príchode do zariadenia slobodne pracujú a hrajú sa,“ doplnila Kosová, ktorá apeluje predovšetkým na slobodný výber činností detí. „Jedno krája jablko, iné melie kávu, ďalšie píše písané písmená, iné šije gombík, ďalšie si kreslí, alebo počíta matematiku. Učiteľka nie je dominantná, ale pozoruje deti a pomáha im pri činnostiach,“ opísala princíp zvolenskej škôlky Kosová.
Atmosféra v škôlke je celkom odlišná od tradičnej škôlky. „Deti vykazujú vyššiu mieru cieľavedomosti a sú sebavedomejšie,“ vyzdvihla Kosová. Podľa nej škôlkari presne vedia, čo idú robiť, kde presne sa nachádzajú didaktické pomôcky a sú citlivé, ak nie sú uložené na mieste. Sú živé, sociálne angažované a vedia ako riešiť problémy sami medzi sebou. „Mnohé už vedia písať a čítať,“ podotkla.
Deti musia mať hranice
Často sa s Montessori pedagogikou spája pojem voľnej výchovy, alebo voľného vedenia dieťaťa, kde si dieťa môže robiť čo chce. „Tento výklad je mylný, v montessori pedagogike nejde o voľnosť v zmysle slova, že dieťa si môže robiť čo chce, že nemá žiadne hranice, ale naopak má možnosť výberu,“ upresnila psychologička Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie vo Zvolene Veronika Nemčoková. Podľa nej dieťa, ktoré je vedené prístupom montessori má vytvorené hranice v tom zmysle, že vie čo a kde sa robiť môže a preto neskúša robiť to, čo naučené nie je.
Učiť deti čo robiť majú, nie čo nesmú
Ak sa dieťa nespráva tak, ako by rodičia očakávali, azda najčastejšie zaklopú na dvere odborníkov. „Očakávajú od nás zázrak, že z ich „neposlušného“ dieťaťa razom urobíme dieťa poslušné a také, s ktorým budú spokojní,“ dodala Veronika Nemčoková, ktorá pripodobňuje rodičovské určovanie hraníc k trestaniu, zákazom a príkazom, ktoré považuje za chybné. „Určovanie hraníc je najmä o láske, o spolupráci rodiča s dieťaťom, o komunikácií a vysvetľovaní,“ vysvetlila. A rodič by mal dieťa učiť tomu, čo má robiť, a naopak neučiť ho tomu, čo robiť nemá či nesmie. V praxi to znamená, že rodič nehodnotí dieťa ako zlé či neposlušné, ale zhodnotí konkrétnu činnosť, ktorú dieťa vykonalo a nepáčila sa mu.
