ZVOLEN. V poradí siedma etapa archeologického výskumu na hrade Peťuša bola na nálezy bohatá.
„Účastníci projektu sa podieľali na výskume dvoch stredovekých hradov, Pustého hradu vo Zvolene a hradu Peťuša pri obci Ostrá Lúka,“ objasnila koordinátorka letnej školy archeológie Noémi Beljak Pažinová.
Za sedem sezón na Peťuši preskúmali približne 100 metrov štvorcových plochy hradu a okolitých terás.

Pražský groš bol tohtoročnou raritou
Za najvýznamnejší nález tohtoročnej sezóny archeológovia považujú strieborný pražský groš s razbou Jána Luxemburského z prvej polovice 14. storočia. „Nález môže mať priamo súvislosť so stredovekou mýtnou stanicou, s ktorou hrad stotožňujeme,“ vysvetlila Pažinová.
V okolí hradu sa totiž nachádzajú viaceré historické cesty, ktoré slúžili v minulosti obchodníkom prichádzajúcim na trhy do Zvolena a širšieho okolia.
„Groš mohol stratiť obchodník, ktorý mal v striebre uloženú časť svojho imania. Prípadne peniaz súvisel priamo s vyberaním trhového, cestného mýta na tejto stanici,“ upresnila.

Kovové predmety dominovali
Množstvo nájdených kovových predmetov prekvapil i archeológov. Objavili takmer tristo železných klincov. „Vynikali najmä tie, avšak objavili sme aj rameno ostrohy i dve šesťpaprskové kolieska z ostrohy, hroty šípov, časti podkov, motyku, priebojník, kľúčik, krúžok zo zbroja, pracku, čepeľ noža, ozdobné kovania,“ vymenovala Pažinová.
V aktuálnej výskumnej sezóne objavili ďalších 6298 fragmentov keramiky, 1741 kusov zvieracích kostí a zubov.

Výskum je na konci
Archeologický výskum hradu Peťuša sa po tohtoročnej sezóne končí a získaná rozsiahla materiálna kultúra i bohaté poznatky zo sedemročnej terénnej práce budú komplexne spracované a prezentované odbornej i laickej verejnosti formou publikácií, výstav a informačných tabúľ.
„Odkryté hlboké archeologické sondy a nálezové situácie budú na jeseň zasypané a terén sa upraví do pôvodnej podoby,“ uviedla Pažinová. Návštevníkom hradu tak nebezpečenstvo zranenia nehrozí.
Desiatky tisíc nálezov
V tesnej blízkosti vnútorného líca severnej i západnej hradby môžu archeológovia konštatovať už pod tenkou vrstvou hnedej lesnej pôdy mocnú kultúrnu vrstvu s veľkým počtom archeologických artefaktov, hlavne keramiky, a teda črepov z nádob, kovových predmetov a zvieracích kostí.
„Za predchádzajúcich šesť sezón sme objavili viac ako 18-tisíc črepov, 4-tisíc zvieracích kostí, 400 kovových predmetov a mnohé ďalšie rôznorodé artefakty,“ prezradila Pažinová.

Pamiatka pre budúce generácie
Hrad Peťuša je významnou archeologickou lokalitou stredného Slovenska. „Verím, že sa nám získané informácie podarí zúročiť do dôstojnej prezentácie lokality a zároveň hrad zachránime aj pre budúce generácie,“ vyzdvihla Pažinová.
„Vďaka dotáciám z Vyšehradského fondu, ministerstva kultúry a Banskobystrického samosprávneho kraja sme mohli nepretržite každú letnú sezónu realizovať vedecký výskum, ktorý bol na pamiatke vhodne využitý aj pre archeologickú prax študentov archeológie a ďalších záujemcov a nadšencov, ktorí práve na hrade získali prvé archeologické terénne skúsenosti a návyky. Tie potom efektívne využijú aj pri svojej ďalšej činnosti,“ dodala.
Výskum organizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v rámci projektu medzinárodnej letnej školy archeológie.