ZVOLEN. Bocian biely je jedným z prvých poslov začiatku jesenného ťahu vtáctva. Minulý týždeň sa na lúkach v Korytárkach objavilo týchto poslov stodvadsať. Ľudia volali ochranárov. „Veď nám zožerú všetky žaby,“ zažartoval s úsmevom jeden oznamovateľ. Keď je sto bocianov na jednej lúke, netreba podľa odborníkov robiť paniku. Naopak, môžeme byť radi.
„Pretože nám zožerú všetky myši,“ vysvetlil Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Bociany majú na poli hody práve vtedy, keď poľnohospodári začnú kosiť alebo orať.
Fantázia v priamom prenose
„Nie je to nič nové, takéto situácie sa opakujú celé roky. Môj rekord je okolo 280 bocianov bielych a 200 bocianov čiernych, ktoré som videl na lúkach medzi Detvou a Kriváňom. To bola fantázia. Autá na ceste zastavovali a ľudia si ich fotili ako v safari,“ povedal Krištín. Minulý týždeň napočítal v Korytárkach iba 120 kusov.
Transmigranti z Nemecka
Zaujímavé je, že bociany, ktoré v súčasnosti vidíme na našich lúkach, sa takmer určite narodili niekde inde. V tomto prípade vo východnej časti Nemecka a tu sa iba zastavili na ceste do Afriky.
Nemeckí migranti u nás našli nielen bohatú ponuku potravy, ale aj opustené bocianie hniezda, pretože naše bociany, ktoré sme stretávali počas celého leta, sú už na ceste do Afriky a môžu byť niekde v Maďarsku alebo Rumunsku.
Počas leta by sme stodvadsať bocianov v našom regióne ani nenašli. Hniezda majú v Budči, Zvolenskej Slatine, Očovej, Dúbravách, Želobudzi, Detve, Kriváni, Korytárkach. Ďalšie nájdete v Hriňovej, no aj v Sliači či Veľkej Lúke. Celkovo je ich v regióne asi dvadsať a bociany z nich vyletujú a zgrupujú sa už okolo polovice júla.
„Posledné opúšťajú hniezda okolo 1. augusta a len málokedy ostanú až do polovice mesiaca,“ vysvetli ornitológ.
Migrujúce bociany zmiznú z územia Slovenska do konca augusta, aj keď tu a tam sa ešte jednotlivci môžu objaviť aj neskôr. „Možno ide o slabšie bociany letiace zo Škandinávie alebo Pobaltia, ktoré sa z nejakého dôvodu niekde zdržali,“ vysvetlil Krištín.
Desaťtisíc kilometrov
Bociany z Európy tiahnu buď západnou cestou ponad Španielsko a Gibraltár, alebo východnou ponad Balkán, Turecko, Sýriu...
Tie naše si vyberajú iba východnú cestu. Na let, ktorý má dĺžku aj desaťtisíc kilometrov, potrebujú veľa energie, a preto sa bociany teraz snažia zjesť čo najviac myší a hrabošov.
Do Afriky letia v kŕdľoch, takýto spôsob je ochranou proti dravým vtákom a na zemi zasa im takáto skupinová ochrana funguje proti túlavým psom a líškam.
Mláďatá nemusia letieť so svojimi rodičmi a aj tak vedia, kde majú letieť a skončiť.
Zimoviská bocianov sú roz-trúsené od severného Sudánu a Etiópie až po južnú Afriku. Slabšie bociany zosadnú skôr a kvalitnejšie jedince zaletia obyčajne ďalej.
Okolo rovníka je množstvo potravy obmedzené, oveľa väčšia ponuka je na juhu Afriky, kde je už miernejšie pásmo.
Let do južnej Afriky im môže na jeseň trvať tri až štyri mesiace. Na svojej ceste majú desiatky miest na odpočinok. Jedným takým je pre bociany zo severu Európy aj Podpoľanie. Je to pre spôsob hospodárenia aj pre kladný vzťah obyvateľstva k bocianom.
Bojujú
Hovorí sa, že bociany sa aj celé roky vracajú do toho istého hniezda. To môže aj nemusí byť pravda. Bocian je síce dlhoveký tvor, no ten istý pár nemusí vždy zahniezdiť v starom hniezde. Občas ho obsadí pár, ktorý jednoducho priletí skôr. „Potom dochádza k bojom. Niekedy sa podarí starému páru obhájiť svoje hniezdo a niekedy nie,“ vysvetlil Krištín.
Bocian občas prezimuje aj na Slovensku. Obyčajne ide o slabšie jedince, ktoré z nejakého dôvodu nestihnú odletieť.
Keď je mierna zima, môže prežiť, no takéto prezimovanie považujú odborníci za raritu. Ak nezahynú alebo sa nestanú potravou pre dravú zver, väčšinou skončia v rehabilitačných staniciach.
Bociana bieleho si z diaľky človek ľahko spletie s volavkou popolavou alebo belušou. Každopádne, keď uvidíte bociana počas zimy, radšej zavolajte ochranárov.
