HRIŇOVÁ. Život piatich folkloristov vyhasol pri páde autobusu do rokliny. Spolu s 37 členmi folklórneho súboru Hriňovčan sa vracali z vystúpenia na podujatí Muziky pod Poľanou. Osudná sa im stala kľukatá cesta a pravotočivá zákruta.
Na to, čo sa odohralo 2. septembra v roku 2007, okolie nezabúda. Aj po desiatich rokoch si nešťastie pripomína.
Na mieste nehody
Muziky pod Poľanou si napriek tragédii svoje miesto v kalendári podujatí Podpoľania našli. Od druhého ročníka však už mesto Hriňová festival organizuje v inej lokalite, na lazoch Raticov Vrch. Práve tam si v sobotu uctili obete nešťastia.
„Spomínali sme pred galaprogramom 11. ročníka Medzinárodného festivalu ľudových hudieb Muziky pod Poľanou na Raticovom vrchu,“ upresnil primátor Hriňovej Stanislav Horník.
Mesto v spolupráci s rímsko-katolíckym farským úradom zorganizovalo predposlednú augustovú nedeľu pietnu spomienku na obete nešťastia.
„Spomienka k 10. výročiu nešťastia sa uskutočnila v Rímsko-katolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Hriňovej po svätej omši, ktorá bola venovaná za nositeľov ľudových tradícií,“ povedal Horník.
Každý rok si členovia folklórneho súboru Hriňovčan spolu s rodinami pripomínajú obete nešťastia. „Na mieste nehody sme si obete pripomenuli v nedeľu ráno,“ upresnil Horník.
Nedá sa zabudnúť
Aj po desiatich rokoch majú ľudia tragédiu v pamäti. „Viem, že na to nikdy nezabudnem. A som vďačný za to, že môžem hrať a rozdávať radosť všetkým naokolo aj naďalej,“ povedal jeden z folkloristov Ján Plavucha, ktorý sedel v osudnom autobuse.
Na druhý deň po tragédii mal nastúpiť do prvého ročníka na strednú školu. Nestalo sa tak. „Vedúci nám zakričal, že nejdú brzdy a odvtedy to bol len moment. Autobus neustále zrýchľoval a nasledoval pád do rokliny,“ spomína Plavucha, ktorý mal v autobuse aj sestru Ivanu.
Tá sa ho hneď po tragédii pýtala, či je v poriadku. „Povedal som, že sa mi nič nestalo. Bol som otrasený a prebral som sa až po príchode hasičov,“ dodal.
Zlomená ruka, rebrá a potrhané šľachy v kolene si vyžiadali takmer štvormesačnú liečbu. „Ja som sa zo zranení zotavil, no stratil som ľudí, s ktorými som bol v bežnom kontakte. Česť ich pamiatke,“ zaspomínal Plavucha.
