Zvolen zadržiava vodu – chce inšpirovať iné mestá

Do dvadsiatich rokov budú vo Zvolene letné 40-stupňové horúčavy bežné rovnako ako záplavy. Projekt, ktorého hlavným cieľom je pripraviť sa na nevyhnutné zmeny klímy zadržiavaním a ďalším využívaním dažďovej vody, sa vo Zvolene končí. Čo mestu a jeho obyvateľom priniesol? Čo si z toho môže zobrať jednotlivec?

Vďaka financiám z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v hodnote 1,01 mil. eur mesto Zvolen a Technická univerzita v spolupráci s Blue Alternative Nadáciou vybudovali osem druhov opatrení na rôznych lokalitách v meste.

Prvým krokom bola adaptačná stratégia

Na začiatku v roku 2014 si mesto Zvolen muselo zistiť, ako na tom so zmenou klímy vlastne je a čo mu v najbližších rokoch reálne hrozí. Vo Zvolene za posledných 15 rokov stúpla miera pevných plôch o cca 12 ha, prevažne v dôsledku vybudovania obchodných a nákupných centier. Nárast spevnených plôch na úkor miznúcej zelene bude postupne viesť k neustálemu zvyšovaniu teplôt, k častejším suchám na jednej strane a k prudkým prívalovým dažďom a záplavám na strane druhej. „Do dvadsiatich rokov budeme mať vo Zvolene celkom bežne 40-stupňové teploty. Objem zrážok stúpne len mierne, ale bude viac dažďa v zime a v lete málo, príp. sa budú striedať obdobia sucha a prudkých búrok s prívalovými dažďami,“ hovorí Miroslav Hríb z Nadácie Blue Alternative, ktorá mala na starosti manažment celého projektu. Mesto sa na túto zmenu musí nevyhnutne pripraviť. Ako? „Mestá majú jedinečnú možnosť zberať dažďovú vodu a znova ju využívať: na splachovanie, na polievanie, čím šetria pitnú vodu. Ďalej môžu budovať nádrže na dažďovú vodu či rôzne ochladzovacie prvky ako fontány, dažďové záhrady a pod. Nemenej dôležitá je výsadba stromov,“ dodáva Hríb.

Prvá je zeleň

Zeleň má v meste nenahraditeľnú funkciu. Nielenže zabezpečuje príjemnú chladnú klímu, ale dokáže zachytiť a naspäť odpariť množstvo vody. „Na jednu molekulu prijatého oxidu uhličitého a jednu molekulu vydaného kyslíka vyparí rastlina až niekoľko stoviek molekúl vodnej pary. Keby sa slnečná energia nespotrebovala na výpar vody, uvoľnila by sa ako zjavné teplo. Ohriala by dlažbu a od nej by sa ohrial vzduch,“ vysvetľuje Jan Pokorný zo spoločnosti ENKI, o. p. s., ktorá v meste Zvolen v roku 2016 realizovala termovízne snímky. Zo snímok je viditeľné, že kým napr. bežné parkovisko vo Zvolene má v lete teplotu viac ako 40 °C, oproti tomu povrch trávnika má teplotu viac ako 20 °C a miesta tienené stromami 20°C. „Park so stromami je nenahraditeľný klimatizačný systém, ktorý zmierňuje extrémy teplôt, zvlhčuje vzduch, navyše stromy vypúšťajú organické látky, ktoré často pôsobia antidepresívne a majú mnohé ďalšie pozitívne efekty (zníženie prašnosti, hluku atď.).“ Mesto Zvolen v rámci projektu vysadilo na svojom území 610 stromov.

Zvolen realizuje aj výnimočný projekt zelenej strechy na autobusovej stanici. Časť strechy o ploche 1000 m² bola zatrávnená, vzniklo tak oddychové miesto s lavičkami, ktoré je príjemné na pohľad a prístupné ľuďom. „Pozoruhodné sú teplotné rozdiely medzi bežnou strechou, kde môže byť až 60 °C a zelenou strechou s trávnikom, kde teplota dosahuje 30 – 35 °C,“ vysvetľuje Jan Pokorný. Zvýšená teplota spôsobuje rýchlejšie vysychanie pôdy a vedie k vážnym suchám. Vysoké teploty rovnako vedú k búrkam z tepla a vzniká paradox – presušená pôda nedokáže naraz taký objem vody prijať. Problém je aj pri spevnených povrchoch, kde kanalizácia pri prívalových dažďoch nedokáže pojať a odviesť množstvo dažďovej vody.

(zdroj: (ej))

Aby sme vodou neplytvali

Je tu možnosť vodu zo striech zachytávať do zásobníkov a znova ju využívať na účely polievania alebo napr. splachovania toaliet. „Zadržiavaním, využívaním a likvidovaním dažďovej vody napomáhame k zníženiu rizík lokálnych povodní, zlepšujeme stav podzemných vôd a v neposlednom rade zlepšujeme celkové klimatické podmienky v mestách a obciach. Navyše dosiahneme zníženie spotreby pitnej vody, čím prispievame k ochrane prírodných zdrojov pitnej vody. Má to aj ekonomický efekt,“ hovorí Igor Koreň zo spoločnosti MANADA Trading, s. r. o., ktorá vo Zvolene realizovala projekt zásobníkov. Voda v meste Zvolen bude zachytávaná na 7 miestach prostredníctvom podzemných zásobníkov na dažďovú vodu. „Existujú podzemné a nadzemné druhy zásobníkov, ktoré sú vyrábané v rôznych objemových radách.

(zdroj: (ej))

Zásobníky na dažďovú vodu je možné vytvoriť aj zo vsakovacích blokov, ktoré sa obalia do špeciálnej fólie a tá sa vodotesne zvarí,“ vysvetľuje Koreň. Voda, ktorá je zachytávaná zo striech, bude znova použitá, napríklad na splachovanie toaliet v priestoroch mestského úradu. Mesto tak ušetrí priemerne cca 1000 l vody denne (ak by sme počítali, že na jedno spláchnutie je to 5 l pri 100 ľuďoch). Zadržiavať voda sa bude aj pri základných a stredných školách či pri nájomných bytových domoch. Táto voda je primárne určená na polievanie zelene. Časť vody bude odvedená aj do tzv. dažďových záhrad. Celkovo ich bude 32 (pri ZŠ Hrnčiarska, ZŠ P. Jilemnického 2, pri Vysokoškolskom lesnom podniku Zvolen, pri MŠ 1. mája a na ďalších miestach vo Zvolene). „Dažďové záhrady zmenšujú množstvo vody, ktoré odteká z mesta kanalizáciou preč – napodobňujú procesy zadržiavania vody v prirodzenom prostredí. Dažďové záhrady navyše vodu filtrujú a čistia, zvyšujú biodiverzitu, zlepšujú mikroklímu v okolí, nezriedka zatraktívňujú verejné priestory,“ uvádza sa na stránke www.zelenyzvolen.eu, kde sa čitateľ dozvie viac informácií o projekte.

Voda je v meste dôležitá – ochladzuje ho

Ďalšia voda bude používaná na ochladzovanie prostredia prostredníctvom fontán a vodných stien a to najmä v okolí Technickej univerzity vo Zvolene. Fontána, ktorá pasuje k dizajnu auly, dotvorí vonkajší priestor vysokej školy. Vznikne tak nová, príjemná oddychová zóna. „Snažili sme sa dizajn fontány zladiť s dizajnom auly, ktorá je symbolom Technickej univerzity,“ hovoril na záverečnej konferencii k projektu architekt Pavol Mészáros, ktorý fontány aj vodnú stenu navrhoval. „Fontány sú akousi hrou,“ dodáva. Súčasťou lokality s fontánou by mali byť aj rôzne posedenia s tienením, takže študenti získajú skutočne príjemnú oddychovú zónu. Obe fontány budú napojené na zásobníky dažďovej vody, čo je v slovenských podmienkach stále netradičné. „Technická univerzita vo Zvolene sa rozhodla pre tieto prvky s cieľom zlepšenia mikroklímy, zníženia teploty, zvýšenia vlhkosti vzduchu a spríjemnenia prostredia,“ hovorí rektor Technickej univerzity Rudolf Kropil. Technická univerzita predstaví verejnosti aj ďalší inovatívny prvok: vsakovacie bloky. Budú sa nachádzať pri budove Lesníckej a drevárskej knižnice.

Opatrenia na ochranu obyvateľstva

Zvolen už dnes zápasí s povodňami, najmä v časti Neresnickej cesty, kde sa potok Neresnica pravidelne vylieva. „Neresnica je malý potok, ktorý v lete vysychá, no dokáže vyprodukovať množstvo vody, ktoré v čase dažďov či topenia snehu zalieva štátnu cestu,“ hovorí Miroslav Hríb. Súčasťou projektu „Zelený Zvolen“ boli preto navrhnuté protipovodňové opatrenia na zlepšenie tohto stavu, tzv. priečne hrádzky na stabilizáciu strže. Účelom priečnych hrádzok je spomalenie erózie pôdy, ktorá pri dažďoch vzniká. Spolu s vodou sa v prudkých dažďoch posúva pôda, kamene, nečistoty, polámané kmene a pod.

Vo Zvolene vzniklo osem objektov na stabilizovanie týchto strží. Samozrejme, spolu s regulovaním erózie pôdy bude nevyhnutné investovať do väčších protipovodňových opatrení a podľa všeobecne známych informácií sa už dnes pripravujú.

Projekt „Biotechnické inovácie pri využití dažďovej vody v meste Zvolen“alebo „Zelený Zvolen“ nás učí najmä rozmýšľať nad životom v meste v širších kontextoch. Výstavba, ktorú rozvoj miest prináša, je síce nevyhnutná, na druhej strane neustále zmeny a zhoršovanie klímy upozorňujú na nutnosť realizovať výstavbu citlivo k prírode, nie na jej úkor. Udržiavanie a rozširovanie zelene, dobré hospodárenie s dažďovou a pitnou vodou, minimalizovanie odpadov, strategické plánovanie území do budúcnosti, na to všetko budú musieť myslieť čelní predstavitelia miest pri svojom rozhodovaní.

Podobné projekty na Slovensku sú ešte v plienkach a prinášajú množstvo komplikácií: legislatíva, náročnosť projektov, ktoré sú často vnímané a riešené ako stavby, čo prináša vysoké náklady na projekty a ich realizáciu, nedostatok kvalifikovaných odborníkov a odborných firiem, nepripravenosť samotného obyvateľstva zmeniť zastarané prístupy a mnohé iné. Na druhej strane prinášajú tým, ktorí sa k podobným projektom odhodlajú, pozíciu lídra.

,,Tento projekt bol pre mesto náročný, ale stál za to. Zvolen sa postupne môže zmeniť na zelené mesto a je to vďaka všetkým jeho partnerom a podobným projektom," hovorí primátorka Lenka Balkovičová. Zvolen navštívili v apríli aj zástupcovia nórskych kontrolných úradov, ktorí dozerajú na čerpanie financií z fondov. Boli milo prekvapení počtom opatrení, chválili spoluprácu mesta a univerzity. „Ak skombinujeme vedomosti univerzity s tým, čo potrebuje mesto, môže to byť výborná spolupráca,“ zhodnotil Karl Kermer z EEA grantov. Projekt vo Zvolene nás učí pozrieť sa na rozvoj miest inak a dáva príklad, ako. Do budúcna bude potrebná komplexnejšia adaptačná stratégia a predovšetkým jej pretavenie do reálnych a každodenných rozhodnutí samosprávy.

Autor: ej