Druhého júna 2017 sme si pripomenuli 210. výročie narodenia významnej osobnosti slovenského národného emancipačného zápasu Slovákov v 19. storočí a zvolenského rodáka Jozefa Kozáčeka. Patril k tým katolíckym kňazom, ktorý si v meruôsmych rokoch našli cestu k evanjelickej časti národovcov a presadzovali politiku jednotného postupu voči maďarizačným snahám kossuthovcov.
Pochádzal z rodiny gombičkára Jozefa Kozáčka a jeho manželky Alžbety, rod. Pelcovej. Vzdelanie nadobudol vo viacerých mestách monarchie, študoval v Banskej Bystrici, Kremnici, Leviciach, vo Viedni. Stal sa teológom, ktorého cirkevná kariéra šla ruka v ruke s neustálym vzdelávaním sa. V roku 1847 sa stal farárom vo Zvolene a toto miesto prijal s veľkým uspokojením. V predtuche revolučných udalostí sa v ňom prebudilo slovenské povedomie a veľmi intenzívne sa zapojil do aktivít štúrovcov. Ako člen Mestskej rady Zvolena s najväčšou pravdepodobnosťou podporil voľbu Ľudovíta Štúra za poslanca uhorského snemu 30. októbra 1847. Ten vo svojich prejavoch na sneme rešpektoval inštrukcie mesta Zvolen a plnil aj politický program svojho hnutia.
V roku 1848 odmietol Jozef Kozáček vo zvolenskom kostole prečítať Kossuthovu šľachticko-reakčnú proklamáciu a musel z mesta utiecť. Vo Viedni sa spriatelil so Štefanom Moyzesom a v marci 1849 stál na čele delegácie, ktorá odovzdala panovníkovi v Olomouci žiadosť s návrhom vytvoriť korunnú krajinu Slovensko podriadenú priamo monarchii. Vo zvolenskej župe predtým organizoval petičné akcie. Počas dobrovoľníckych výprav sa Kozáček podieľal na nábore dobrovoľníkov na letnú výpravu proti kossuthovcom.
Hlavným predmetom Kozáčkovho záujmu bolo školstvo. V spolupráci so Štefanom Moyzesom a Martinom Čulenom presadzoval lepšie podmienky vyučovania pre žiakov i učiteľov, prístupnejšie vzdelanie a jeho kvalitu, bojoval za slovenčinu ako vyučovací jazyk. Kozáček patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej a v roku 1870 po smrti Štefana Moyzesa prebral funkciu predsedu tejto slovenskej ustanovizne. Bol, žiaľ, aj svedkom jej zániku, proti čomu neúnavne protestoval.
Jeho práca na národnom poli od roku 1856 bola skomplikovaná preložením do Rumunska, kde sa z vôle cirkevnej vrchnosti stal kanonikom veľkovaradínskej kapituly latinského obradu. Tu aj 26. marca 1877 zomrel a tu je aj pochovaný.
Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene pripravilo v predchádzajúcom období viacero aktivít na počesť zvolenského rodáka Jozefa Kozáčka – výstavu v r. 2007 pri okrúhlom jubileu jeho narodenia, prezentačné CD, v ktorom sú sústredené základné informácie o tejto osobnosti spolu s obrazovým a textovým materiálom i viacero prednášok na pôde múzea i mimo neho. Zmienka o ňom nechýba ani v expozícii Rodina Ostrolúcka a Ľudovít Štúr, ktorú múzeum sprístupnilo v r. 2015 a na ktorú čitateľov srdečne pozývame.
Autor: Mgr. Tatiana Figurová, Lesnícke, drevárske múzeum Zvolen
