Hovorí, že florbal je pomerne lacný a dostupný šport pre jednotlivca, ktorý sa dá ľahko hrať na školách a môže byť pre deti aj zábavou. Ak chcete byť profesionál a s úspechom hrať ligové súťaže, trénovať dvakrát do týždňa nestačí, tvrdí Ľubomír Ihradský, predseda klubu Florbal Zvolen.
Na stránke máte, že ste začali v roku 2013, alebo možno aj oveľa skôr. Aká je pravda?
Náš klub vznikol v roku 2013 ako pokračovateľ časti klubu N-sport, ktorý sa zaoberal hokejbalom a v roku 2010 zobral pod svoje krídla aj florbal. V roku 2013 sme si povedali, že to vezmeme do vlastných rúk a založili vlastný klub.
Aká bola vaša cesta k florbalu?
Komická. Bývalý spoluhráč hokejista sa ma raz opýtal, čo robím v nedeľu. Pozval ma do telocvične, nevedel som, do čoho idem. Môj prvý pokus s florbalom skončil tak, že som chcel vystreliť loptičku a loptička ostala na mieste, kým florbalová čepeľ letela vzduchom. Ale neodradilo ma to.
Je bežný prechod hokejistov k florbalu?
Je bežné prechádzanie od hokeja k florbalu. Hokej je veľmi finančne náročný, kým florbal je podstatne lacnejší. Čo dajú rodičia na hokej za mesiac, tu dajú na celú sezónu. Potrebujete dobré tenisky, florbalku – hokejku, nejaké tričko a kraťasy krátke nohavice a to je všetko. Potom už len telocvičňu alebo športovú halu, keďže florbal sa hráva pod strechou.
Z toho vyplýva, že o tento šport môže byť veľký záujem.
Vo Zvolene, tak ako v každom meste, je to dosť roztrieštené. Kluby, ktoré to chcú robiť profesionálnejšie, sa snažia spolupracovať so základnými školami, so strednými školami a tá spolupráca často naráža na určité prekážky. V mestách, kde je florbal dlhšie, je spolupráca viac previazaná so školami. Vo Zvolene dosť aktívne spolupracujeme s centrami voľného času Domino a Heuréka.
Aké má florbal vo Zvolene podmienky?
Vo Zvolene na základných školách v rámci krúžkovej činnosti hrajú florbal dievčatá aj chlapci častokrát spolu. Áno, florbal v tomto smere umožňuje dievčatám hrať v chlapčenských družstvách rovnakej vekovej kategórie. Cirkevná Základná škola sv. Dominika Savia dosiahla celkom pekné úspechy na majstrovstvách Slovenska základných škôl v kategórii dievčat. Zo stredných škôl dosiahlo v tomto roku veľký úspech Gymnázium Ľ. Štúra, kde žiaci vyhrali majstrovstvá Slovenska. Z celkového počtu hráčov za GĽŠ na záverečnom turnaji bola väčšina tých, ktorí sú členmi nášho klubu a pravidelne hrajú ligové súťaže.
Váš klub má celkom široký záber – od detí až po A družstvo. Koľko vás je?
Počet našich členov, evidovaných v Slovenskom Zväze Florbalu (SZFB) ku koncu sezóny prevýšil 90. Celkovo však môžem povedať, že nás je viac. Veď nie každý chce pravidelne hrať súťažné zápasy a tým pádom nepotrebuje „registračku“.Tento rok sa navyše budeme prvýkrát lúčiť s hráčmi, ktorí odchádzajú na vysoké školy. Mnohí majú otvorené dvere do mužských extraligových klubov, čo je určite sen každého florbalistu. Vďaka tomu sa možno niektorí dostanú aj do reprezentácie. Príkladom toho je odchovanec klubu Erik Moravčík, ktorý na tohtoročných majstrovstvách sveta juniorov hral v elitnej formácii Slovenskej reprezentácie.
Vaši tréneri sú mladí muži. Ako sa im darí viesť florbalové nádeje a zladiť štúdium s trénovaním?
Florbal je mladý šport, a preto v ňom nie je až tak veľa starších odborníkov, ako je tomu napríklad v hokeji. Je bežným javom, že tréneri družstiev aj v najvyšších súťažiach nie sú „ starí páni“. Podľa mňa je správne a dôležité, aby tí najlepší jedinci odovzdávali svoje skúsenosti priamo svojim budúcim spoluhráčom v radoch mládeže. A vôbec nie je dôležité, či tréner má 17, alebo je starší. Mládež potrebuje priamy kontakt so svojimi vzormi a práve na tréningoch je to prirodzené miesto.
V čom spočíva náročnosť florbalu, apropo je to náročný šport?
Dnes je každý šport náročný, ide sa po úspechoch, výkonoch... a u detí zabúdame na to, aby sa športom hlavne bavili. Na to, aby sa hráč mohol dostať tam, kde je napr. dnes Erik, nestačí mu trénovať dvakrát do týždňa a v nedeľu odohrať nejaký zápas. Musí sa tomu venovať aj mimo tréningov. Individuálne zlepšovať svoju techniku, pracovať na svojej dynamike, vytrvalosti, koordinácii, sledovať svoje vzory atď. Dnes tu máme fenomén internetu, kde je množstvo inštruktážnych videí a článkov. Kto tomu nevenuje adekvátny čas mimo tréningu, tak to nedotiahne vysoko. Náročnosť športu si ale určuje každý sám. Niekomu stačí iba chodiť na tréningy, baviť sa florbalom, občas ísť na turnaj. Niekto tomu venuje väčšinu svojho voľného času.
Aké máte plány na najbližšie obdobie?
Dva mesiace ich nevidieť. (Smiech)
To si možno hovoria aj členovia klubu. (Smiech)
Nie. Tréningy sú jedna vec, pravidelné ligové súťaže druhá, ale veľmi atraktívne sú aj turnaje, ktoré sú pre nich zdrojom veľkej zábavy. Väčšina turnajov sa koná po ukončení ligových súťaží v období od mája do septembra. Vlani a predvlani sme sa zúčastnili najväčšieho mládežníckeho turnaja v Prahe PraGames v kategórii juniorov. Pravidelne sem prichádzajú najsilnejšie klubové tímy z najsilnejších florbalových krajín. Len v kategórii juniorov bolo prihlásených viac ako 50 družstiev. Pre chlapcov to bol zážitok. Väčšina kvalitných turnajov je v zahraničí, ale rozbiehajú sa pomaly aj na Slovensku – napr. v Bratislave Slovak Florbal Cup. Inak k tým pánom: budúcu sezónu bude naše družstvo juniorov hrať najvyššiu súťaž na Slovensku vo svojej kategórii a družstvo mužov druhú najvyššiu súťaž. Našou domovskou halou bude pravdepodobne športová hala v Badíne. Vo Zvolene zatiaľ neexistuje hala alebo telocvičňa, ktorá by mala zodpovedajúce rozmery hracej plochy pre tieto súťaže. Je to veľká škoda!
Autor: ej
