ZVOLEN. Horalka je pochúťka slovenských turistov a cestovateľov. Ľahká v batohu, výdatná v žalúdku. Príjemnej nezameniteľnej chuti. Dodá energiu a osvieži. Je tiež symbolom Slovenska pri cestách po zahraničí.
„Tatranka je mladšia sestra horalky, ale tiež fotografia Tatier alebo obyvateľka Tatier. Nič nepoteší v cudzine viac ako balík z domova s niekoľkými horalkami alebo tatrankami,“ hovorí známy zvolenský fotograf Roman Uhliar (1967), ktorý žije striedavo v Austrálii a v Európe, respektíve vo Zvolene.
Horalky a tatranky majú podľa neho ešte jednu zaujímavosť; pomer strán a veľkosť je takmer totožná s formátom panoramatického negatívu, ktorý Uhliar používa vo svojej tvorbe.
Bájky sú kresby na prvý pohľad nesúvisiacich obrazov a príbehov. Sú to kresby hôr a horaliek, Tatier a tatraniek. O tom a možno aj o všeličom inom je výstava Romana Uhliara Tatranky, horalky a bájky.
Uhliar patrí v oblasti panoramatickej fotografie k svetovej špičke, vystavoval v Austrálii, Európe, USA. Nafotil vysoko ohodnotené panoramatické fotografie veľkých svetových metropol. Je autorom najväčšieho, viac ako 360-stupňového panoramatického portrétu na svete, ktorý nasnímal na Námestí SNP vo Zvolene v roku 2006 a ktorý je vystavený na mestskom úrade. Menej známou je jeho výtvarná tvorba, v ktorej sa venuje kresbe.
Vernisáž výstavy bola v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene (kde v minulosti pracoval) 3. augusta o 17. h. Výstava potrvá do 15. septembra.