ZVOLEN. Ľubomír Moravčík, 52-ročný rodák z Nitry, vyrastal v Mlynárciach. Hrával v rokoch 1983 až 2002 na pozícii stredopoliara, tvorcu hry. Bol označovaný za špecialistu na priame kopy a technicky nadaného hravého futbalistu. V drese rodnej Nitry odohral šesť sezón a stal sa najslávnejším hráčom pochádzajúcim spod Zobora.
Moravčík reprezentoval Československo v 42 zápasoch, v ktorých strelil 7 gólov. Zahral si aj na finálovom turnaji MS 1990 v Taliansku, kde so spoluhráčmi postúpili až do štvrť-finále. V roku 2002 ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu Československa a slovenským futbalista roka sa stal v roku 2001. Potom sa stal aj hráčom desaťročia. Za samostatné Slovensko odohral 37 reprezentačných zápasov a strelil 6 gólov. So škótskym Celticom Glasgow má dva majstrovské tituly i škótsky pohár, hral aj v AS Saint-Étienne, Bastii, Duisburgu. Kariéru ukončil v drese japonského klubu JEF United Ičihara. Zahral si aj Pohár Intertoto UEFA. V roku 2001 bol uvedený do Siene slávy Celticu Glasgow. Životopisnú knihu Milovaný a nenávidený o ňom napísal v roku 2001 novinár Michal Zeman.
Štatistici mu zrátali, že počas hráčskej kariéry v rokoch 1983 až 2002 nastúpil vo svojich kluboch celkom na 486 súťažných stretnutí a v nich dal 104 gólov. Po skončení hráčskej kariéry bol jednu sezónu prezidentom futbalového klubu MŠK Ružomberok i futbalovým skautom. Ako tréner viedol slovenskú šestnástku, Zlaté Moravce a po odmlke pôsobil v Seredi ako asistent trénera Mariána Süttöa. Je trénerom s najvyššou licenciou UEFA PRO. Aj dnes stále s mladíckym výzorom a obrovským entuziazmom odovzdáva svoje bohaté skúsenosti svojim zverencom na trávniku. Na začiatku svojej novej trénerskej etapy v MFK Zvolen sa vyjadril k niektorým aktuálnym otázkam a k svojej futbalovej filozofii.
Čo vás presvedčilo, aby ste prišli do Zvolena?
- Jednoznačne spolupráca s Mariánom Süttöm. S ním sme boli minulý rok spolu v Seredi, keď odchádzal do Zvolena, chcel ma zobrať. No v MFK asistent bol a vedenie ho nechcelo z tohto postu dať preč, tak mi zavolal a vysvetlil, aká je situácia. Bral som to tak, že taký je život. Je to logické, ak majú svojho človeka na poste asistenta. Lenže ten pred pár dňami oznámil, že odchádza do Podbrezovej, a tak ma napokon zavolali, aby som prišiel.
Prišli ste do nových podmienok...
- Tie podmienky na prácu sú plus-mínus rovnaké, ako boli v Seredi, kde boli adekvátne podmienky. Samozrejme, vo Zvolene je výhoda, že je tu pekný nový štadión a na pohľad to naozaj vyzerá lepšie. Myslím si, že nám tu na prácu nebude nič chýbať, aby sme kvalitne pracovali.
Vy a Marián Süttő ste zohraná dvojica, máte obaja najvyššiu trénerskú licenciu, na lavičke asistent a hlavný tréner. Nerobí to akúsi „zlobu“?
- Nie, my sme spolu robili len rok a tým, že ma zavolal do Serede, kde mu chýbal asistent, tak som šiel na tento post a vo Zvolene je to to isté. Debatujeme o futbale, vyslovujeme svoj názor a on sa potom z toho snaží urobiť akési východisko. Tá zodpovednosť je na ňom, samozrejme, väčšia. Je prvý tréner.
Chvíľu ste ako tréner mali pauzu. Prečo?
- Ja som prakticky začal ako zväzový tréner u reprezentácie 16- a 17-ročných hráčov. Potom som pôsobil pol roka v Zlatých Moravciach a od roku 2008 som trénerskú funkciu nevykonával. Privítal som tak možnosť znova trénovať. Táto možnosť, ktorú som dostal od človeka, čo dvadsať rokov robí trénera, mi padla vhod. Nemám ambície robiť prvého trénera, jednoducho, na to treba ešte nabrať skúsenosti. Takto mi to vyhovuje a ja som rád, že som sa do futbalu mohol vrátiť a v ňom pracovať.
Poznali sme vás ako futbalového búrliváka, pre ktorého nebola ani jedna lopta stratená. Aký je Ľubo Moravčík ako tréner?
- Snažím sa niečo odovzdať hráčom, niečo z môjho futbalového umenia. Samozrejme, pracujem s hráčmi, ktorí sú kvalitní, ale predsa len nedosahujú top úroveň, keď vedia riešiť situácie samostatne. Snažím sa im odovzdať to, čo som vedel a čo bolo pre mňa dobré. Človek musí byť pritom trpezlivý a postupnými krokmi sa dopracovať k tomu, aby sa hráči zlepšovali.
Pri vašom príchode do Zvolena bol už káder na novú sezónu „rozrobený“, aká je kvalita hráčov, ktorí sú vo Zvolene?
- Druhá liga je trošku špecifická v tom, že kádre sa dosť obmieňajú prakticky každého pol roka a hráči hľadajú lepšie a výhodnejšie podmienky. Futbalisti sú málokedy viazaní veľkými profesionálnymi zmluvami, sú tam nejaké tabuľkové hodnoty a kluby ľahko získajú hráčov. Teda, ak majú financie a dokážu hráčov motivovať finančne a aj ich zaplatiť.
Tréner Marián Süttö je zástancom ofenzívneho futbalu, ste rovnaká „krvná“ skupina?
- Bez dobrého futbalu nie sú dobré výsledky. My chceme robiť dobrý futbal. Musíme však vybudovať také mužstvo, aby bolo schopné dobre hrať a aby sa hra páčila divákom, aby to nebol akýsi náhodný futbal, ale aby mužstvo hralo v systéme.
Do začiatku súťažného ročníka druhej futbalovej ligy ostáva pár dní, káder sa postupne kryštalizuje, je potreba ešte ho doplniť?
- Ja to poviem jednoducho. Na trávnik v prvom kole určite nastúpime v piatok v Košiciach s jedenástimi hráčmi, to je jediná istota. Potom bude záležať v priebehu súťaže, ako sa budú hráči prezentovať, či dokážu preniesť naše požiadavky na trávnik a či budú schopní niesť záťaž. Uvidíme. Samozrejme, v priebehu sezóny sa dajú ešte hráči doplniť. Káder chceme mať zaplnený na takých 80 – 90 percent. Možno ešte nejakí rozdieloví hráči môžu prísť.
Vaše slovo na záver...
- Som strašne rád, že som dostal možnosť znova trénovať, robiť vo futbale. V tomto momente mi naozaj vyhovuje robiť prácu asistenta a mám sa veľa čo učiť a práve Marián, s ktorým sa poznáme od malička, je ochotný mi tie skúsenosti odovzdať. Ja sa zase snažím dať niečo z poznatkov a skúseností z mojej hráčskej kariéry a môjho pohľadu na futbal. Verím, že môžeme uspieť a hrať v druhej lige dobrý futbal.
Moravčík po jednom z prípravných zápasov Zvolena (zdroj: Miloš Masarik)Aj hráči si uvedomujú, koho majú na lavičke. O obrovskom záujme o pomoc a odovzdanie bohatých futbalových stretnutí svedčí i bezprostredné konzultovanie riešenia herných situácií s hráčmi ihneď po zápase medzi Moravčíkom a nimi. Nejde o vytýkanie chýb, ale o radu, podnet a možnosti riešenia herných situácií, v ktorých sa hráči ocitnú v stretnutí nespočetne krát.
A Ľubo Moravčík ich zažil vo svojej bohatej kariére veľké množstvo a má čo mladej futbalovej generácii zo svojich bohatých skúseností odovzdať.
Autor: mim
