DETVA. Farbenie látok a modrotlač píšu svoju históriu, i keď trochu zabudnutú, aj v Detve. Tamojšie Podpolianske múzeum si preto dalo ambíciu povedať o nej viac na výstave Modrotlač, ktorú zostavilo zo svojich zbierok a tiež z predmetov a dokumentov z modrotlačiarenskej dielne a mangľovne, ktoré múzeu poskytli žijúci potomkovia – rodina Golianová z Detvy.
Výstavu otvoria vernisážou 6. júla o 16.30 h a bude sprievodným podujatím 52. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. V múzeu bude sprístupnená do 18. decembra.
Novozískané autentické pramene
„Zámerom výstavy je v komornej podobe priblížiť produkciu farbenia látok a výrobu modrotlače prostredníctvom zbierok Podpolianskeho múzea a sprístupniť novozískané autentické pramene z modrotlačiarenskej dielne a mangľovne v Detve,“ objasňuje vedúca múzea Renata Babicová.
Už Karol Anton Medvecký v Monografii Detva (1905) spomína, že v roku 1902 boli v Detve zastúpení dvaja farbiari – beláskari. Farbiari úspešne odpredávali svoj tovar aj mimo Detvy, boli známi na trhoch a jarmokoch v Honte, Novohrade i vo Zvolene.
„Z písomných prameňov vieme doložiť, že v prvej polovici 20. storočia v Detve fungovala dielňa na modrotlač Urbaníkova, ktorú po ňom prevzal Ján Szabó, vyučený za farbiara vo Zvolene. Fabričku neskôr prerobil na mangľovňu plátna poháňanú gepľom,“ hovorí Babicová.
„Asi v roku 1926 kúpil Ján Szabó dom na vtedajšej Hlavnej ulici v Detve, kde presťahoval aj mangľovňu a zároveň v ňom aj býval. S požiadavkami novej doby svoj sortiment rozširoval postupne o pestrý strižný a galantérny tovar,“ dodáva. Dom aj remeslo po ňom prebral bratov syn Koloman Szabó.
Posledný majiteľ fabiarne, mangľovne a obchodu s galantérnym tovarom v Detve Koloman Szabó s dcérou Magdalénou (vpravo) pred budovou obchodu v r. 1948. (zdroj: Archív Podpolianskeho múzea)Po jeho smrti po 2. svetovej vojne sa už farbiarske remeslo neobnovilo, i keď v dome bola ešte na čas zriadená predajňa Odeva.
Modrotlačou zdobené sukne
„Umenie, ale aj náročnú remeselnú prácu modrotlačiarov v Detve však pripomínajú doposiaľ neprezentované pramene z pôsobenia tejto dielne v regióne. Predovšetkým oprášená a už odborne zakonzervovaná viac ako polstoročie stará kolekcia mnohorakých celodrevených foriem i foriem s osadenými mosadznými drôtikmi, ciachy – medené pliešky s číslom (rovnakú farbiar prišil aj na plátno, kde zostalo až do odovzdania zákazníkovi) či papierové vzorkovníky látok,“ podotýka Babicová.
„Množstvo dokumentov a písomných materiálov svedčí o širokých obchodných kontaktoch rodiny, ale aj o ich úspešnom pôsobení v regióne a spolupráci s modrotlačiarenskými dielňami vo Zvolene, ale aj s chýrnou banskobystrickou dielňou Beniačovcov,“ dopĺňa.
Výstava prvýkrát predstaví aj výber vyše dvoch desiatok farbených a modrotlačou zdobených sukní a odevných doplnkov datovaných do obdobia konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Sú zo zbierok Podpolianskeho múzea a ich krása je podčiarknutá aj nedávnym odborným ošetrením konzervátorov v Digitalizačnom centre v Banskej Bystrici.
„Výstava dáva vyniknúť estetickému cíteniu, zmyslu pre detail a dekor, za ktorými cítiť šikovné ruky remeselníka,“ pripomína Babicová.
(zdroj: Elena Műhlbergerová )„A je len prirodzené, že k tejto kráse z čias tradičných dielní a mangľovní sa stále vraciame v autentickej i citlivo prevedenej inovatívnej podobe aj v súčasnosti, a to v kontexte Detvy, Podpoľania i Slovenska. Dôkazom jej pretrvávajúcej krásy a hodnoty je aj opodstatnená kandidatúra prvku modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.“
