ZVOLEN. Masy ľudí, dobový ráz kombinovaný s trendmi súčasnosti, všadeprítomná hudba, dianie na viacerých miestach mesta. To sú Prachatice, jedinečné slávnosti soľnej „Zlaté stezky“, ktoré sú príležitosťou spoznať multižánrovú kultúru rôznych krajín Európy.
Slávnosti trvajú dva dni a ukážky dobových remesiel, inscenované programy, trhy a sprievody v historických kostýmoch približujú niekdajšiu slávu mesta, keď z bavorského Pasova (nemecky Passau) dovážali soľ po obchodnej stredovekej ceste do Prachatíc.
Kultúrna rozmanitosť
V juhočeskom meste, ktoré je bránou do Šumavy, sa zo slávností stala medzinárodná akcia.
„Stretávajú sa tu rôzne národnosti z miest ležiacich na niekdajšej ,Zlaté stezce‘ a tiež z našich partnerských miest z Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Slovenska, Talianska, Litvy a Bieloruska,“ povedal zástupca prachatického starostu Ján Klimeš.
„Nie sú to len predstavitelia mesta, ale aj rôzne kultúrne a umelecké spolky, ktoré dodávajú podujatiu špecifickú atmosféru,“ dodal. V Taliansku majú pritom Prachatice dve partnerské mestá, v Rakúsku tiež. Tradície, s ktorými všetci do Čiech prichádzajú, sú naozaj rozmanité.
Každý rok vyváža svoju kultúru do Prachatíc aj partnerské mesto Zvolen. Príležitosť dostávajú na striedačku rôzne umelecké zoskupenia a z ich strany je o túto formu prezentácie veľký záujem.
Tento rok patrilo pódium rezkému slovenskému folklóru v podaní vysokoškolského súboru Poľana a rozprávka zvolenských ochotníkov z Divadla Zelienka, ktorí do predstavenia zakomponovali vystúpenie detí zo súkromného centra voľného času Heuréka.
Zároveň aj hudobný festival
Punc prvým slávnostiam v roku 1969 dal známy, už zosnulý český režisér Zdeněk Podskalský, rodák zo Šumavy, ktorý sa ujal ich umeleckého obsahu.
„Zhruba 20 kilometrov od Prachatíc mal chalupu, na ktorú jazdieval. On prišiel s myšlienkou, že by sa mala Zlatá stezka pripomínať a udal tón, ako by mali slávnosti vyzerať. Spolu so svojou partnerkou, herečkou Jiřinou Jiráskovou sa slávností aj zúčastnili. Prvého ročníka aj o rok neskôr,“ objasnil Klimeš.
Na dlhých dvadsať rokov sa potom história slávností pretrhla, nanovo ju začali písať v roku 1991.„Zlatú stezku“ oslavujú aj mestá Český Krumlov a Tábor, ale nie v takom medzinárodnom rozsahu ako Prachatice. Tie pritom slávnosti organizujú výlučne vo vlastnej réžii, kým tieto dve mestá ich zverujú usporiadateľským agentúram.
Vďaka desiatkam koncertov sa v posledných rokoch stáva zo slávností podľa Klimeša aj významný hudobný festival, aj keď stále je zachovaný ich renesančný ráz.
„Pre prachatické slávnosti zostáva významná predovšetkým cezhraničná spolupráca, a to predovšetkým s takzvanými ,soumaři‘, ktorí k nám zakaždým pricestujú z Bavorska, z dediny hneď za hranicami, kde oživili tento spolok, a imitujú stredoveký obchod.
Ako slovenský ekvivalent k českému termínu soumaři má najbližšie asi mulica, ale nie je to presný preklad.
Zlatá vďaka výnosnému obchodu
Slovom soumař, hovorí google, totiž označovali majiteľa ‚soumara‘; zvieraťa, ktoré slúžilo k preprave nákladov. Najčastejšie to boli kone, osly, mulice alebo ťavy. Dnes, ak niekto v Česku povie, že sa cíti ako soumar, znamená to, že si sťažuje na to, že musí nosiť niečo ťažké. Aj u nás prirovnanie robiť ako mulica hovorí o niekom, kto robí ťažko a bez oddychu.
V Prachaticiach sú oslavy soľnej „Zlaté stezky“ najväčšia kultúrno-spoločenská udalosť v roku. „Organizujeme aj jesenné slávnosti, tie sú však komornejšie a prednosť na prezentáciu na nich dávame domácim umeleckým a kultúrnym súborom,“ ozrejmil Klimeš.
„Zlatá stezka“ spájala ako súčasť stredovekého dopravného systému české územie s nemeckým Podunajskom a s územiami na juh od neho. Názov „zlatá“ ho sprevádza od začiatku 16. storočia ako výraz výnosnosti tamojšieho obchodu. Predtým sa nazývala pasovská, prachatická alebo soľná.
Pôvodne viedla z Pasova do dnešných Starých Prachatíc, ale jej systém sa stále rozširoval a od 14. storočia ju tvorili už tri hlavné vetvy. Hlavným obchodným artiklom bola soľ dovážaná z alpských soľných ložísk do Čiech. Z Pasova na sever sa vozili aj drahé látky, korenie a víno a opačným smerom hlavne obilie, tiež slad, med, chmeľ, vlna, koža, pivo a dobytok.
