KOVÁČOVÁ. Prvá písomná správa o kúpeľnej obci Kováčová v okrese Zvolen pochádza z 13. storočia, keď na územie Slovenska prišli nemeckí kolonisti. V listine Bela IV. z roku 1254 sa nachádza údaj o obci "Koachou". Taký bol vôbec prvý známy názov obce, neskôr sa v análoch vyskytuje pomenovanie Kowachow.
Ako sa píše na webovej stránke obce, Kováčová patrí do siete najstarších služobníckych osád vo Zvolenskej kotline, existenciu ktorých možno predpokladať ešte v preduhorskom období. Pôvodná obec sa nachádzala asi dva kilometre na západ od súčasnej polohy, pričom dodnes sa toto miesto nazýva Stará Kováčová. Išlo o radovú obec postavenú vedľa cesty v Bienskej doline. Pôvodne tam žili traja obyvatelia - kováči, po ktorých v zmysle povesti dostala obec pomenovanie. Podľa niektorých údajov títo traja kováči podliehali štátnej lesnej správe a vykonávali potrebné kováčske práce pre kráľovských lesných robotníkov. Neskôr, zhruba na rozhraní 16. a 17. storočia obyvatelia opustili pôvodné miesto a usadili sa na terajšom.
Kováčová bola za feudalizmu fíliou kostola sv. Mikuláša v neďalekých Hájnikoch (dnes súčasť mesta Sliač). Kováčovčania v tom čase museli pre Zvolenské panstvo orať, siať, žať, zvážať, kosiť lúky, pracovať v lesoch pri ťažbe i zvoze dreva, ako aj pri stavbe rôznych objektov v meste.
Kováčovú neobišli ani turecké nájazdy v 16. a 17. storočí, ani domáce plienenie za stavovských bojov v 17. a 18. storočí. O obci sa zmieňuje stručne aj Matej Bel a to vo svojom diele Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku z roku 1736. Charakterizuje ju ako chudobnú dedinku Esterházyovcov. Obec je dokonca zaznačená na mape Zvolenskej župy (ako jedna z 54 v Uhorsku) od Samuela Mikovínyho z polovice 18. storočia. Na mape vreckového atlasu Kráľovstva uhorského od Jána Korabinského sa uvádza ako "slovenská" obec.
