Hlavnou ideou Záruk pre mladých je, aby v dobe do 4 mesiacov od ukončenia vzdelávania dostal každý mladý človek do 29 rokov ponuku na prvé pracovné umiestnenie alebo pracovnú skúsenosť. Ide o aplikáciu projektu Európskej únie, na ktorý ide ročne 21 miliárd eur v celom európskom priestore. „Mladí bez práce stoja vládu viac peňazí. Kým 21 miliárd ročne investuje Európska únia do projektu Záruky pre mladých, mladí nezamestnaní ju stoja 153 miliárd,“ hovorí Matti Mäkelä, šéf projektového oddelenia školstva z Mestského úradu v meste Turku. Turku je tretí najväčší okres vo Fínsku a partner Zvolena v projekte Záruky pre mladých. Od Fínov by sa Zvolen mohol učiť, ako najlepšie pracovať s mladými ľuďmi. „Keď mladí ľudia nebudú mať príležitosti a víziu, budú odchádzať a krajina bude vymierať,“ povedala regionálna koordinátorka neziskovej organizácie Epic pre Európu Mária Nádaždyová. Ide podľa nej o vážny problém, lebo podľa štatistík bude Slovensko v roku 2040 najstarším európskym štátom. Zvolen sa s týmto problémom zápasí už dnes: napr. v roku 2016 sa zo Zvolena odsťahovalo 959 obyvateľov (nepoznáme príčiny), kým prisťahovalcov bolo len 547. Prognózy v programe hospodársko-sociálneho rozvoja mesta Zvolen hovoria, že kým v roku 2005 žilo vo Zvolene 43 147 obyvateľov, v roku 2020 to bude už len 40 836. Priemerný vek sa zvýši z 38 na 44. Počet obyvateľov bude neustále klesať a obyvateľstvo bude starnúť.
Zvolen potrebuje, aby tu mladí ľudia ostávali
Jedným z cieľov pracovnej skupiny je nájsť model, ako Zvolen zatraktívniť a pritiahnuť mladých ľudí do mesta či motivovať mladých ľudí, aby vo Zvolene ostali žiť a pracovať. Na cieli budú spoločne pracovať zamestnanci mestského úradu, úradu práce, štátnych aj mimovládnych organizácií, podnikatelia, zástupcovia všetkých stupňov škôl či samotná mládež. „Ide o výnimočný projekt, ktorého základom je spolupráca. Zvolen má pre vznik podobnej siete ideálne podmienky, zastúpené sú tu všetky skupiny pracovného zamerania,“ hovorí primátorka Lenka Balkovičová. Ako ukazuje príklad mesta Turku, fungujúca sieť spolupracujúcich inštitúcií je základom pre vznik ďalších projektov. Sieť odborníkov v Turku funguje od roku 2012 a stretáva sa štyrikrát do roka. „Dôležité je medzisektorové zmýšľanie, vývoj a kooperácia,“ podčiarkuje Matija. V Turku za posledné roky v spolupráci mesta, štátu, mimovládných organizácií či cirkvi, s podporou európskych peňazí vzniklo viacero projektov – komunitné a poradenské centrá pre mladých, podporné a vzdelávacie inštitúcie, organizácie na zapojenie mladých nezamestnaných a pod. Za väčšinou projektov stojí iniciatíva okresu Turku.
(zdroj: ZN)Veľmi podstatná je aj fungujúca sieť stredných škôl. Fínske vzdelávanie je oproti slovenskému flexibilnejšie – je napr. možné kombinovať vzdelávanie na odborných školách so všeobecným na gymnáziách, čo naša legislatíva zatiaľ nedovoľuje. Čo funguje výborne vo Fínsku, ale aj na niektorých miestach vo Zvolene, je odborné a praktické vzdelávanie. V Turku sme navštívili odborné školy, ktoré zabezpečujú aj praktické vzdelávanie, študenti môžu napr. vyrábať súčiastky, opravovať autá, stavať domy, piecť, variť alebo česať a tým zabezpečujú zákazky a príjem pre školu. Škola má peniaze, študenti skúsenosti a zákazník vybavenú službu. Za jednoduchou filozofiou je hlbšia idea. „Naším cieľom je, aby žiaci vedeli, že všetko, čo vyrobia, má zmysel. Rešpekt voči študentom je rovnako dôležitý ako rešpekt voči učiteľom,“ vysvetľuje Anu Parantainen, projektová manažérka oddelenia školstva v Turku, ktorá stojí za množstvom projektov.
Čo je možné na lokálnej úrovni
Aj vo Zvolene sú stredné školy, ktoré si dokážu na časť svojej činnosti zarobiť. Vlastné prevádzky má napr. stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu. „Máme tri vlastné reštauračné zariadenia, jednu cukrársku výrobňu a jeden kozmetický, kadernícky dizajnový salón. Študenti praxujú od prvého ročníka, teda okrem študentov hotelovej akadémie a kaderníčok, kozmetičiek,“ vysvetľuje riaditeľka školy Alžbeta Staníková. Rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom je v tom, že stredné školy zriaďuje samospráva, kým na Slovensku sú pod vyššími územnými celkami, krajmi. Aj slovenské školy sa však snažia vytvoriť fungujúci model a mnohým sa to darí. Napr. Stredná priemyselná škola dopravná vo Zvolene nemá problém s nezamestnanými absolventmi. „Zmenila sa situácia, zamestnávatelia majú nedostatok šikovných ľudí a sami nás oslovujú, aby sme im niekoho odporučili,“ hovorí riaditeľka Romana Trnková. „Žiaci majú možnosť vyskúšať si prácu na projektoch a ich prezentácii, skúšajú si, aké je to učiť spolužiakov, zapájajú sa do odbornej činnosti a praxujú aj vo firmách,“ hovorí Trnková. Kombinácia aktuálne zaujímavých a potrebných odborov, prepojenie na firmy, zvyšovanie praktických a komunikačných schopností vedú školu aj jej žiakov k úspechu. Študenti napr. začiatkom mája vyhrali súťaž vo Francúzsku – preteky vodíkových áut.
Kde nemôžeme porovnávať, môžeme sa inšpirovať
Samozrejme, situácia vo Zvolene a na Slovensku je odlišná ako vo Fínsku, no má aj podobné črty. Aj Turku, aj mesto Zvolen zápasí s nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl, odchodom mladých do iných miest alebo do zahraničia, s nedostatočným uplatnením študentov, s malým záujmom o odborné školy... Toto všetko by mohol vyriešiť projekt Záruky pre mladých. Akú konkrétnu podobu bude mať, ukážu až nasledujúce mesiace. „Konkrétne projekty závisia od členov pracovnej skupiny: aké ciele si určia, na čom sa zhodnú a ako budú ďalej spolupracovať,“ dodáva Ela Klementová z n. o. Epic. Projekt vo Zvolene je hradený z európskych peňazí a potrvá do konca augusta 2019. Zvolen by sa tak mohol stať lídrom v otázke uplatnenia mladých ľudí.
Prečítajte si celý článok o pobyte vo Fínsku na webovej stránke Zvolenských novín (sekcia na stránke www.naszvolen.sme.sk) alebo viac o projekte na stránke www.zvolen.sk v sekcii Projekty.
Autor: ej
