Téma rómskej menšiny na Slovensku je stále aktuálna. Dá sa o nej diskutovať celé hodiny, s hnevom, so smútkom, s pocitom nespravodlivosti či súcitom, každý inak. Rómovia sú na jednej strane terčom nespravodlivých útokov, na druhej strane podstatnou cieľovou skupinou sociálnej práce. Ako sa s Rómami pracuje vo Zvolene a čo sa za posledné roky podarilo?
Najdôležitejšie je miesto pre život
Bytovka pod Pustým hradom sa stala neslávnym symbolom Rómov vo Zvolene. Mesto ju po revolúcii získalo od štátu a dalo ju ako mnohé iné bytovky zrekonštruovať. V roku 2004 mesto bytovku predalo za symbolický poplatok jej vtedajším obyvateľom. Postupne sa lokalita rozširovala a dnes v bytovke a priľahlých záhradkách a domčekoch žije asi 370 ľudí. „Lokalita vznikla aj dôsledkom presunov a postupnej likvidácie iných lokalít, kde Rómovia vo Zvolene v minulosti žili: napr. na Dolnej kolónii, Strážach a pod.,“ vysvetľuje vedúca odboru soc. vecí, zdravia a rodiny mesta Zvolen Mária Koreňová. Obyvatelia lokality sú Zvolenčania, ale často aj ľudia z iných miest a obcí, ktorí sa do Zvolena prisťahovali. Problémom je aj časť záhrad, ktoré sú obývané ilegálne. „Záhradky v blízkosti bytovky stoja na pozemku Slovenskej energetiky, mesto s vlastníkom rokuje už od roku 2013,“ vysvetľuje Koreňová. Doteraz nevyriešený problém by sa mohol čoskoro vyriešiť. „Je možné, že dôjde k vysťahovaniu týchto obyvateľov. Ak by k tomu došlo, mesto samozrejme poskytne svojim občanom pomoc,“ dodáva vedúca odboru. Mesto v spolupráci so sociálnym odborom rieši aj odpad v okolí bytovky. „V okolí spomínanej bytovky pravidelne organizujeme brigády v spolupráci s terénnymi pracovníkmi a aktivačnými pracovníkmi, ktorí výlučne pochádzajú z tejto lokality,“ vysvetľuje Koreňová.
(zdroj: Pavel Albert)Pomáha len systematická práca
Sociálny odbor mesta Zvolen dlhodobo v lokalite pod Pustým hradom pôsobí a snaží sa problémy menšiny riešiť. Základom je slušné bývanie. „V niekoľkých prípadoch, keď išlo o slušnú rodinu, kde bol aspoň jeden člen domácnosti pracujúci, sa podarilo rodinu presunúť z bytovky inde.“ Adam Kandráč, 28-ročný muž, ktorý žije v bytovke pod Pustým hradom od narodenia, hovorí, že aj v bytovke, ktorá majoritu odstrašuje, žijú slušní ľudia. „Sú aj takí ľudia, ktorí nechcú robiť, pijú, chodia žobrať, ale všetkých do jedného vreca netreba hádzať. Sú tam aj ľudia, ktorí chcú žiť normálny život,“ hovorí. Mladý muž je ženatý, má tri deti. S pomocou komunitných pracovníkov si nedávno našiel prácu vo zvolenskom podniku. „Najdôležitejšie je zamestnať sa, človek nevyžije zo sociálky, z 240 euro,“ hovorí a dodáva: „Ja som vždy niekde pracoval, aj keď väčšinou to boli brigády a fušky. Stála práca sa hľadala ťažšie,“ dodal.
Častý mýtus, že sociálne slabší nechcú pracovať a navyše sa priživujú na systéme vďaka množstvu detí a vysokých sociálnych dávkach, nie je celkom pravdivý. „Najvyššia dávka v hmotnej núdzi je na dvoch dospelých a 4 deti, vtedy je to 216 eur. Samozrejme, prídavky na deti sú, na každé nezaopatrené dieťa v sume 23,52 eur. Ak ide o dávku v hmotnej núdzi, rodina dostáva príspevok 17,20 eur na každé nezaopatrené dieťa. „Ak by sme mali napríklad rodinu s piatimi deťmi, dostanú povedzme 500 eur,“ vysvetľuje Koreňová. „Žije sa z toho ťažko. Musíte si peniažky tak rozvrhnúť, aby vám to vyšlo. Nič navyše pre seba, ženu, ani deti, jedine do kuchyne a do školy,“ vysvetľuje Kandráč. „Som rád, že mám strechu nad hlavou, prácu, rodinu, teraz rozmýšľam, že si podám žiadosť o nájomné bývanie, ak sa mi podarí v práci uspieť,“ vysvetľuje mladý muž, o ktorom by ste nepovedali, že žije horšie ako iní ľudia. Aj on má plány, chce vychovať svoje deti a dúfa, že vyštudujú niečo, čo im zabezpečí lepšiu budúcnosť. Adam Kandráč je len jeden príklad z mnohých.
Mesto pracuje s menšinou na viacerých úrovniach
Terénni sociálni pracovníci vo Zvolene od roku 2005 pomáhajú sociálne slabším rodinám riešiť ich každodenné problémy a situáciu. „Čo potrebujú, bývanie, dávky, školu, prácu,“ vysvetľuje terénna sociálna pracovníčka Želmíra Jonášová. Jonášová hovorí, že od roku 2005 sa mnohé veci aj vďaka tejto práci zmenili v problémovej lokalite k lepšiemu. „Keď sme sem prišli, na Balkáne to bolo hrozné, premnožené šváby a všade neporiadok,“ hovorí. „Vtedy sme ešte nemali na všetko príručky, učili sme sa za pochodu,“ vysvetľuje. „Práca s ľuďmi v tejto lokalite je ťažká, ale výsledky sú pre nás, ktorí do tejto lokality vstupujeme každý deň, viditeľné,“ dodáva. Jonášová si uvedomuje, že od dokonalosti má život v známej lokalite ďaleko, ale niečo sa podarilo zmeniť. „Mnohým rodinám sme pomohli, našli sme im bývanie, prácu...“ Spomína na rodinu, s ktorou pracuje už niekoľko rokov. „Desaťčlenná rodina žila v úplnej špine. Dennodenne som k nim chodila, viackrát ma aj vyhodili. Ale dnes vravia, že sme im pomohli, teraz žijú v čistom a snažia sa,“ smeje sa Jonášová. Sama je Rómka a veľmi dobre pozná predsudky, s ktorými sa Rómovia bežne stretávajú. Pritom mnohí Rómovia žijú celkom normálny život. Rómovia nie sú len „tí na Balkáne“. „Žijeme v 21 storočí v čase globalizácie a nemali by sme sa zaoberať tým, kto má akú farbu pokožky. Treba sa pozerať na človeka, jeho inteligenciu a schopnosti žiť podľa noriem našej spoločnosti, dodáva Jonášová.
Komunitné centrum vo Zvolene dávajú inde za príklad
V komunitnom centre Romano Jilo, ktoré mesto vďaka projektu vybudovalo v roku 2015 v Hronských kasárňach pracujú dnes traja terénni pracovníci a dvaja terénni sociálni pracovníci, ktorých mesto zamestnáva prostredníctvom Národného projektu Implementačnej agentúry Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny . Výsledky sú. Napríklad minulý rok pracovníci riešili 211 prípadov, medzi ktorými boli sociálne slabší, bezdomovci, ženy aj deti. „Cieľom projektu terénnej sociálnej práce je poskytnúť odbornú pomoc všetkým obyvateľom, ktorí sa ocitnú v nepriaznivej sociálnej situácii a nie sú schopní sami ani s pomocou rodiny a blízkych osôb nájsť primerané riešenie svojho sociálneho problému,“ hovorí Koreňová. Špecifickým cieľom je v prirodzenom prostredí klientov hľadať riešenie nepriaznivej životnej situácie tej skupiny obyvateľov, ktorí sa pre dlhodobo neriešené sociálne problémy stali členmi vylúčenej komunity. Okrem terénnych sociálnych pracovníkov mesto zamestnáva štyroch komunitných pracovníkov, ktorí priamo v komunitnom centre pripravujú aktivity pre deti, mládež, ale aj celé rodiny a poskytujú odborné poradenstvo.
(zdroj: Pavel Albert)V centre v roku 2015 vzniklo tiež Stredisko osobnej hygieny, kde sa majú ľudia možnosť za symbolický poplatok osprchovať a dostať čisté šatstvo. „Robíme to všetko v záujme bezpečnosti a zdravia verejnosti,“ hovorí Koreňová a spomína, že v minulosti bola v lokalite rozšírená napr. žltačka. Mesto robí všetko pre to, aby sa podobné prípady šíriacich sa nákaz neopakovali. „Je úžasné, že zvolenská samospráva chce s touto menšinou pracovať a umožní nám robiť aj nad rámec toho, čo nám zákon vyslovene prikazuje. Samozrejme, nevieme vyriešiť všetko, ale snažíme sa vniesť do veci aspoň trošku svetla,“ hovorí Koreňová. Pracovať s marginalizovanou skupinou je nevyhnutné aj preto, aby sa mala dobre majorita. „Ak by sa nám tu rozmohla napr. nejaká choroba alebo sa bude zvyšovať kriminalita, to nikomu z nás nepomôže. Obyvatelia bytovky na Balkáne sa predsa voľne pohybujú po meste a ľudia s nimi bežne prichádzajú do styku,“ dodáva Koreňová.
Začať treba s deťmi
Za veľký úspech považuje sociálny odbor vznik rómskeho folklórneho súboru Romano Jilo. „Sú to deti z vylúčenej lokality. Mnohé z nich sa nevedeli správať, keď k nám prišli,“ vysvetľuje Renata Šmigová, garantka KC Romano Jilo. „Dnes sa vedia slušne pozdraviť, komunikovať, vystupovať... Je to obrovský pokrok,“ dodáva s úsmevom. Detí je v súbore asi 15, mesto s nimi pracuje už viac ako rok a výsledky je vidieť. „Vystúpenia na podujatiach, ocenenie poroty na súťažiach, uznanie aj od majority... Mnohé z detí majú ambície, chcú pokračovať na konzervatóriá, pracovať na sebe,“ dodáva Šmigová. V komunitnom centre sa pracuje s najmenšími deťmi v rámci akejsi predškolskej prípravy, so školákmi, ktorých treba doučovať, s mládežou, ktorá si napríklad hľadá prácu alebo bývanie a pod. Dospelí pomáhajú pri aktivitách, podujatiach, pripravujú tradičné rómske jedlá či pomáhajú upratovať lokalitu pod Pustým hradom. Všetky tieto aktivity pomáhajú dospelým i deťom užitočne tráviť voľný čas a sú tak prevenciou pred patologickými javmi, to znamená závislosťami, prepadnutím zo školy, žobraním a mnohé iné. „Je známe, že začať treba s deťmi a prostredníctvom nich pomaly meniť aj dospelých,“ hovorí Šmigová. „To sa nám darí práve cez folklórny súbor, rodičia vidia, že ich deti môžu mať úspech, ak budú na sebe pracovať. Aj oni sa snažia zlepšiť podmienky doma, posielať deti čisté a pod,“ dodáva Šmigová. „Deti sa v súbore neučia len tancovať a spievať, ale učia sa vážiť si vlastnú kultúru, byť disciplinovaní, hrdí na seba a nestratiť sa vo svete,“ hovorí Peter Kačica, ktorý deti učí tanec. Výsledky práce s týmito deťmi budú môcť Zvolenčania zažiť aj počas Festivalu rómskej kultúry, ktorý sa uskutoční 30. júna. „Predstavíme aj krásne umelecké fotografie detí z Romano Jilo, ktoré urobil fotograf Pavel Albert. Azda aj vďaka nim verejnosť pochopí, že nie všetko je čiernobiele,“ dodáva Koreňová.
Ďalšie aktivity, ktoré pomáhajú
Hoci aktivity na území mesta Zvolenčania len málokedy ocenia, Úrad splnomocnenca vlády, regionálna kancelária dáva zvolenskú samosprávu a prácu sociálneho odboru vo Zvolene často za príklad. „Dovolím si skonštatovať, že Zvolen je príkladným v tom, ako samospráva hľadá riešenia i možnosti. Pani vedúcu Máriu Koreňovú náš úrad často oslovuje s aktívnou účasťou na väčších konferenciách v Bratislave, kde prezentuje prácu mesta ako know-how pre ďalšie mestá a obce,“ hovorí Marián Balog z regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske menšiny. Zároveň dodáva, čo by malo byť dlhodobým cieľom nielen pre mesto Zvolen, ale aj pre všetky ostatné mestá na Slovensku: „Cieľom a prvotnou úlohou by malo byť nastavenie verejnej diskusie, prezentácie podniknutých, ako i plánovaných aktivít smerujúcich k marginalizovanej menšine tak, aby tieto opatrenia, či už preventívneho alebo aj „represívneho“ charakteru boli prijímané obidvoma stranami – majoritou aj minoritou.“ Problémy, ktoré automaticky nepramenia z etnickej príslušnosti Rómov, ale z chudoby, ktorá u niektorých rodín pretrváva z generácie na generáciu, sú v skutočnosti problémom nás všetkých. A tieto problémy na Slovensku nezmiznú, rovnako ako nezmiznú ani Rómovia. „Problémy môžeme iba spoločne riešiť a tešiť sa zo všetkých, hoci aj malých úspechov. Nemôžeme si myslieť, že problém nášho geta vyriešime hneď, ale sústavnou systematickou prácou s touto menšinou dokážeme mnohé zmeniť k lepšiemu. A o tom treba hovoriť,“ dodáva Koreňová.
Diskutovať o problematike menšiny a zažiť výsledky práce s Rómami vo Zvolene bude možné aj počas Festivalu rómskej kultúry, ktorý sa uskutoční 30. júna vo Zvolene a na ktorý všetkých srdečne pozývame - aj kritikov, aj zvedavých.
Autor: ej
