ZVOLEN. Možno si na svoju dovolenku, ktorú ste kedysi absolvovali na starej škodovke, spomínate ako na úžasné dobrodružstvo. No v porovnaní s cestou, na ktorú sa chystá dvojica Slovákov, je váš zážitok iba bezpečnou prechádzkou. Branislav Adam a Ľubomír Ďurišin vyrazia na Mongol Rally. Na starom Wartburgu...
Mongol Rally nie je súťažou, ktorú by sme si predstavovali pod pojmom rely. Organizátori ju skôr prezentujú ako motoristickú hlúposť vo svetovom rozmere. Na prvý pohľad je všetko jednoduché. Určia miesto štartu a miesto cieľa a prihlásené posádky si vyberú trasu, kadiaľ sa tam dostanú. Štartuje sa v Anglicku, na pretekárskom okruhu južne od Londýna. Cieľ by mal byť podľa názvu v Mongolsku, no pred dvoma rokmi ho presunuli do Ruska a Mongolskom posádky iba prejdú.
Niektoré posádky (vlani ich bolo okolo 300) sa na rely pripájajú na kontrolných bodoch v Európe, jeden je v Prahe, ďalší zasa na rumunskej pláži. Tu všetka zábava končí, ďalšia čaká už iba v cieli.
Branislav Adam sa rozhodol pre štart z Anglicka, jeho spolujazdec Ľubomír Ďurišin tam pracuje už pár rokov. Dôvodom sú aj anglickí sponzori, ktorí dvojici finančne pomáhajú.
Dobrodružstvo
Kamaráti z vysokej školy majú spoločný zmysel pre dobrodružstvo. S myšlienkou na absolvovanie rely sa pohrávali od roku 2015, vlani v lete sa stretli, prišla reč na staré plány a bolo rozhodnuté.
Koncom roku museli poslať štartovné, preto rýchlo hľadali vhodné auto. Podmienkou organizátorov je mať auto s obsahom motora do 1,2 litra, ktoré by nemalo byť drahšie ako tisíc libier. Môže za tým byť ekologický rozmer podujatia, alebo aj nie.
„Im sa páči, keď sa vám auto cestou pokazí a máte problémy. Aby ste z rely mali čo najväčšie dobrodružstvo,“ hovorí Branislav Adam. Na riadne upravených džípoch tú cestu dáte, na starom aute stavanom pre európske cesty...
Wartburg
Naša dvojica výzvu prijala naozaj zodpovedne. Keď už má ísť o dobrodružstvo, tak poriadne. Rozhodli sa pre starý wartburg. Najprv sa pohrávali s myšlienkou na Fabiu, ďalšou možnosťou bola malá dodávka Subaru. Niekto im povedal, skúste Wartburg. A keď zistili viac o tomto aute, dozvedeli sa, že oproti iným má strašne veľa výhod. Na cestách ich už veľmi nevidieť, a preto sa vrhli na internet, kde hľadali svoj Wartburg kombík.
„To bol tvrdší oriešok. Všetci na nich doslova postavili domy a, samozrejme, ich aj zhumpľovali,“ vysvetľuje mladý Zvolenčan.
V priebehu troch mesiacov našli na celom Slovensku tri. Mali šťastie, nakoniec natrafili na priam dokonalého predávajúceho. V Novom meste nad Váhom našli 81-ročného, a čo bolo dôležité, aj prvého majiteľa Wartburgu. Kúpil ho roku 1976 a keďže mu lekári šoférovanie zakázali, musel sa auta zbaviť. Napriek veku bolo auto v dobrom stave, aj keď sa sem-tam už zub času do niektorých častí zahryzol.
Branislav Adama a Ľubomír Ďurišin. (zdroj: Archív Branislava Adama)Prvý majiteľ je sen každého nadšenca, ktorý zháňa veterána. Aj dôchodca sa o auto príkladne staral. Keď si po auto prišli, malo stierače podopreté polystyrénom a dvere pootvárané, aby netlačili na gumené tesnenie.
Pár hrdzavých fliačkov v tomto prípade nerozhoduje. „Rám auta je zdravý a to je podstatné,“ dodáva.
Majiteľovi nepovedali, na čo chcú jeho auto použiť, nemali to srdce mu to prezradiť.
„K autu sa staviam skutočne zodpovedne, nie je to iba vec alebo dopravný prostriedok. Mám úctu k veteránom a v tomto prípade je to doslova ďalší člen nášho tímu,“ prezrádza Zvolenčan.
Príprava auta
Auto pripravujú od októbra, striedajú sa na ňom rôzni pomocníci. Veľa prác im robia priatelia a známi sponzorsky.
Zohnať náhradné diely na Wartburgy sa zdá ako niečo neskutočné, no aj naši cestovatelia boli prekvapení z toho, aká ponuka dielov je na Slovensku a v Čechách. Treba si iba dávať pozor, či ide o pôvodné diely z NDR alebo o maďarskú náhradu. Aj keď ide o rovnaký diel, vlastnosti sú rôzne.
Úpravy na aute pred dlhou cestou nie sú až také zásadné. Dali si urobiť zosilnený strešný nosič, doplniť museli ešte kryt pod motor a urobiť prídavné chladenie na chladič, pretože budú prechádzať krajinami s 50-stupňovými horúčavami. Do interiéru pridali viac „budíkov“, aby mohli kontrolovať stav auta, napríklad dobíjanie, prietok paliva, prídavné meranie teploty a pod. Nové sú aj sedačky a, samozrejme, rádio. Pridali tiež ďalšie svetlo do interiéru, aby mohli počas jazdy nahrávať video.
Poradiť si musia sami
Prejsť do Mongolska a späť nie je lacným špásom. Slováci predpokladajú, že náklady na cestu by nemali presiahnuť štyritisíc eur na osobu. V tom sú okrem auta zahrnuté pohonné hmoty a všetko potrebné. Napríklad aj víza, tie potrebujú do piatich krajín: Irán, Turkménsko, Uzbekistan, Rusko a Mongolsko.
Keďže nie je trasa daná, mohli to „strihnúť“ naprieč Ruskom a došli by do cieľa tak či tak. „To by sme mohli, no kde je to dobrodružstvo?“ smeje sa Adam. Nakoniec priznáva, že aj táto obrovská krajina nejaké to dobrodružstvo sľubuje. Vyskúšajú si ho cestou domov, vrátiť sa chcú práve cez Rusko.
Pravidiel súťaže nie je veľa. Človek by si mal poradiť bez pomoci organizátorov. Tí zakročia iba vtedy, keď sú ohrozené samotné preteky. No keď sa vám auto pokazí, je to len a len na vás, aby ste si poradili. Za auto musia zložiť depozit. V prípade, že by ho nechali pokazené alebo poškodené niekde v prírode, depozit by slúžil na jeho odstránenie.
Autá na tejto rely idú obyčajne v konvojoch, aby si posádky mohli vzájomne pomôcť. Najmä v oblastiach, cez ktoré je ťažšie prejsť, je to nielen nepísané pravidlo, ale aj logická nutnosť.
Rely má štart a má cieľ. Štart sa spustí 16. júla, mesiac nato, možno aj viac, otvoria cieľ. A ten bude otvorený celý mesiac. „My to chceme aj s návratom stihnúť za dva mesiace,“ vysvetľuje Adam. Do tejto doby si vložili aj pár rezervných dní.
Dlhá cesta
Všetko potrebné na poriadne dlhú cestu si musia zobrať so sebou. Keď nezablúdia, rátajú tam a späť s trasou dlhou 20-tisíc kilometrov. Palivo by ich nemalo stáť viac ako tisícku. Najdrahšie je v Európe, keď sa dostanú za Turecko, mali by tankovať lacnejšie. Všetko čo sa dá na ceste opraviť, nechávajú doma.
Informácie o krajinách, vrátane zákonov a rôznych pravidiel sú síce dostupné, no na všetky zmeny sa pripraviť nedá. Vedia napríklad, že na rusko-mongolskej hranici sa pracuje len päť dní v týždni. V piatok skončia a všetci musia čakať do pondelka.
Nechcú sa spoliehať iba na GPS navigáciu, a preto si na cestu berú aj papierové mapy.
Informácie získavajú najmä od ľudí, ktorí už rely do Mongolska absolvovali. Vlani bola na rely jedna česká výprava, v roku 2011 zasa dobrodruhovia z Novej Bane.
Rely je síce dobrodružstvom na spevnených cestách, no nie všetky budú asfaltové. Najväčšia záťaž príde v Kazachstane a Mongolsku. Najmä úsek v cieľovej krajine je pre autá drsný a zničí ich najviac.
Ubytovanie majú naplánované v stanoch alebo v aute, v niektorých veľkých mestách si doprajú aj hostel. Nakoniec, popri niektorých vízach museli mať rezervované aj ubytovanie.
Stravovať sa budú z miestnych surovín. Keby si potraviny chceli zobrať so sebou, potrebovali by ešte jedno auto.
„Ľudia tam jedia tak, ako aj ľudia tu. Je to tiež súčasťou nášho dobrodružstva, chceme vyskúšať lokálne potraviny,“ hovorí Adam.
S tým súvisí aj množstvo očkovaní, ktoré sú pri vstupe do niektorých krajín potrebné. Tabletky na maláriu budú užívať najmä v Iráne.
Pohonné hmoty by tiež nemali byť problémom. No napríklad v Uzbekistane všetci jazdia na naftu a benzín sa zháňa väčšinou iba na čiernom trhu.
Spojenie s domovom bude limitovať rýchlosť internetu v jednotlivých krajinách.
Už si zvykli
Rodina Branislava Adama je s dobrodružnou cestou zmierená. Nejde do zahraničia prvý raz. Keď mal šestnásť, odišiel študovať na strednú školu do Spojených štátov. Zobral si dve tašky, jednu s hokejovým výstrojom a druhú s oblečením a odišiel do školy, v ktorej nikoho nepoznal a bol v nej dva roky jediným Európanom.
Neskôr pracoval v Kanade na severe Alberty, kde našiel robotu v lome. Najbližšia civilizovaná cesta bola šestnásť kilometrov od lomu.
„To bola divočina. Robili sme vo vysekanom kruhu v lese a ťažili sme štrkopiesky pri mínus 30 či 40, deň, noc, nad hlavou polárna žiara. Okolo sa motali vlky a aj medvede, keď sa začali prebúdzať. Raz za dva týždne sme išli do obchodu. Takto som žil pol roka,“ opisuje svoju kanadskú skúsenosť.
Pripúšťa, že dobrodružstvo, na ktoré sa chystá teraz, je predsa len z iného súdka. No je pevne presvedčený, že skúsenosti z rely vyvrátia naše stereotypy, ktoré o týchto krajinách máme.
Charita
Cieľom celkového podujatia nie je čo najrýchlejšie absolvovanie cesty. Na konci je síce zapísané poradie, no v prvom rade ide o dobrodružstvo. A v tom druhom aj o pomoc iným.
Rely má jednu charitu, ktorá je naviazaná na organizátorov. Tú by mal podporiť každý tím. Peniaze pôjdu na ochranu dažďových pralesov či pitnú vodu pre regióny, v ktorých je jej nedostatok.
Ďalšia charita je na jednotlivých posádkach, naši si vybrali Hodinu deťom. Spolu by na obe charity mali vyzbierať tisíc libier.
Skúšobná jazda. (zdroj: Archív Branislava Adama)
