Prvé hokejové kroky robil pod Pustým hradom, kde sa Marek Čiliak stále cíti ako doma. No jeho druhým domovom sa stalo druh najväčšie české mesto – Brno. Je miláčikom fanúšikov Komety, ktorú doviedol k zisku majstrovského titulu po predlhých 51 rokoch. Stal sa aj najlepším brankárom sezóny v českej extralige.
Kto vás ako dieťa priviedol k hokeju?
K hokeju ma priviedli rodičia, najmä otec. Naša rodina mala vždy k hokeju blízko. Korčuľovať som začal asi ako trojročný, neskôr som nastúpil do hokejovej prípravky a už to išlo.
Od začiatku vás to ťahalo do brány alebo to bola zhoda okolností?
Ono to bolo spontánne rozhodnutie. Hľadal sa brankár, mne sa zapáčila výstroj, tak som šiel do brány ja.
V mládežníckych tímoch Komety Brno ste pôsobili od sezóny 2005/2006. V čom bol rozdiel v tréningu v Brne a vo Zvolene?
Neviem to veľmi porovnať, už si to ani veľmi nepamätám. Neskôr sme vo Zvolene ešte s trénermi Jurajom Chabadom a Františkom Kučerom chodievali trénovať ešte navyše mimo ľad. Často sme chodievali na Sliač. Vo Zvolene som si teda ešte pridával individuálne tréningy. Chodili sme menšia partička ľudí, napríklad aj Rado Puliš alebo Lukáš Škrečko.
Súčasťou seniorského tímu Brna ste od sezóny 2012/2013. Hneď v prvej sezóne ste získali striebro, potom bronz ... Ako si spomínate na toto obdobie?
Je to parádne, zo štyroch sezón mám všetky tri medaily z českej extraligy. Na toto sa iba dobre spomína. Prvý rok v Komete a strieborná medaila, odchytal som väčšinu zápasov v základnej časti a aj väčšinu v play-off. Druhý rok bronz. Vtedy to bolo najviac, čo som dosiahol v hokeji.
Česká liga je nesmierne vyrovnaná, kde sa z titulu môže radovať naozaj viacero mužstiev. Brno počas tejto sezóny nepatrilo k najväčším favoritom, no predsa sa vám to podarilo. Čo bolo receptom na úspech?
Boli na nás kladené veľké nároky. Pred sezónnou sa rozprávalo, že sme najväčší favoriti na titul. Sezónu sme začali fantasticky. Potom prišla kríza, zranenia. Play-off je však úplne iná súťaž, mali sme ideálne mužstvo práve na vyraďovaciu časť. Základná časť dopadla ako dopadla, ale v play-off sa ukázali osobnosti a sila tímu.
Počas základnej časti vás trápili zdravotné problémy a naplno ste zažiarili až v play-off. Nemali ste obavy, či sa do brány vo vyraďovacej časti dostanete, keď spoľahlivo chytal mladík Vejmělka? Ako spolu vychádzate?
Už pred play-off som dostal počas dvoch posledných a rozhodujúcich zápasov proti Libercu a Chomutovu šancu. V zápase s Chomutovom sme potvrdili prvú šestku. Takže som sa chopil svojej šance. Žiaľ, v základnej časti sa mi nevyhýbali zranenia, na to som nebol vôbec zvyknutý zo sezón predtým. S Vejmělkom vychádzame dobre. Vždy som mal šťastie na brankárskych kolegov, nikdy som s nikým nemal žiadne konflikty.
Vnímali ste to, že finále ligy je súbojom zvolenských gólmanov, keďže v libereckej bráne stál Ján Lašák?
Bolo to rozoberané a písalo sa o tom v médiách. Vnímal som to, ale sústredil som sa na seba a svoje výkony. S Janom sme samozrejme srandovali trošku na túto tému.
Brno získalo titul po dlhočizných 51 rokoch. Všeobecne je známe, že fanúšikovia Komety sú najlepší v Česku. Čo na nich vravíte?
Určite sú najlepší, ale sú aj nároční. No, majú na to právo, pretože atmosféra, ktorú nám vedia vytvoriť, je fantastická. Ale nie sú to fanúšikovia len z Brna, ale z celého okolia. Kometa je fenomén a všetci žijú hokejom. Takže, keď sa nedarí, majú právo byť naštvaní. My to robíme pre nich a tento titul si najviac zaslúžili práve oni.
Aké boli majstrovské oslavy?
Ťažké a dlhé (smiech).
Oslavovali ste aj doma vo Zvolene v kruhu najbližších. Ako prebiehala oslava a kto všetko sa na nej zúčastnil?
Už dlhé roky žijem v Brne, takže to bola taká automatika z mojej strany. Niektorých pozvaných ľudí na oslave vo Zvolene som videl po mnohých rokoch, takže to bolo spestrenie. Bolo super stretnúť znova všetkých ľudí, či už to boli priatelia, susedia, alebo bývalí tréneri. Veľa času s nimi už netrávim, nechodím až tak často do Zvolena, deti nám už chodia do škôlky tu v Brne. Aj keď sme sa usadili v Brne, k Zvolenu budem mať vždy blízko, vždy to bude domov. Takže pocity z tejto oslavy bolo len tie najlepšie.
Draftovaný ste neboli. Neláka vás iná európska liga ako česká? Prípadne KHL alebo NHL?
Samozrejme, láka. Neviem síce, či ja už v mojej situácii by som šiel do NHL, keď mám doma dve deti a určitú zodpovednosť. Už nie som ani najmladší, takže NHL skôr nie. Ale vo všeobecnosti ma iné ligy lákajú. No, mám platnú zmluvu v Brne a sústredím sa na Kometu Brno.
Dokedy máte platnú zmluvu v Brne?
Ešte jeden rok. Potom sa uvidí. Nikam sa neponáhľam. Ponuky nejaké sú, ale všetko je to v jednaní.
Brno sa stalo vašim domovom, ako často chodíte domov do Zvolena?
Nechodím nejako pravidelne, jednoducho, keď je čas. Aj deti sa tešia za starými rodičmi. Ale aj môj brat hráva hokej v Brne, rodičov mám tiež tu, takže v podstate som denno-denne s najbližšou rodinou. Do Zvolena chodíme aj cez víkendy alebo keď je voľnejšie. Veľakrát je to spontánne rozhodnutie. Povieme si, čo ideme robiť. A, poďme do Zvolena, a ideme domov.
S kým z brnenskej kabíny najlepšie vychádzate?
Teraz sme sa zišli výborná partia, takže sa nedá povedať, že je niekto najlepší. Všetci sme boli na rovnakej vlnovej dĺžke a všetci sme stáli pri sebe. Samozrejme, aj Slováci, čo tu hráme sme držali spolu. Neboli sme však rozdelení na skupinky, všetci sme držali spolu. Teraz sme napríklad boli na dovolenke s Kováčikovcami.
Väčšinu pôsobenia v Brne ste chytávali s čisto bielou maskou, aj počas tejto sezóny ste ju vymenili, kde je pár vzorov. Je pre vás dôležité, aký vzor máte na brankárskej maske?
Nedávam si záležať na vzore, ktorý mám na maske. Čo som chytal s maskou v play-off, tak tú mi navrhli brnenskí fanúšikovia. Mám ju už niekoľko rokov. Keď sme skončili bronzoví, tak vtedy prebehla nejaká súťaž, kde mi fanúšikovia navrhli dizajn masky a vo vtedajšom play-off som už chytal s ňou. Počas tejto sezóny som mal od začiatku bielu, ale mi praskla, tak som si vzal opäť tú, ktorú mi navrhli ľudia. Keď ju navrhovali, chcel som akurát, nech je to veľké a viditeľné aj pre ľudí na tribúnach, žiadne malé detaily. Ale popravde, nejako to neriešim. Ani nemám nejaké nápady, čo si tam dať (smiech).
Ste miláčikom brnenských fanúšikov, zároveň hlavne hlavou rodiny. Ako sa dá skĺbiť kariéra profesionálneho hokejistu s rodinným životom?
Máme to rozdelené. Rodina je rodina a hokej je hokej. Napríklad, keď mám pred zápasom, tak už máme svoje zabehnuté rituály. Keď hráme doma, tak mám vždy kľud, už aj rodina vie, čo má robiť a čo potrebujem. Brno zrejme ako jediný tím cestuje na zápasy vonku už deň pred zápasom a vtedy spíme na hoteli, takže vtedy je to zas o niečom inom. Ale ako rodina sme zohraní.
Budete chcieť, aby váš syn Alec Marcus šiel vo vašich hokejových šlapajách?
Určite, ale na to je ešte čas. Syn má dva roky. Zvykne sa dívať na hokej alebo keď ma zbadá v televízii, tak kričí tata. Korčule som mu raz skúšal obuť, ale teraz je to ešte skoro.
Sledujete aj výkony HKM Zvolen v slovenskej extralige?
Ak mám byť úprimný, tak nie.
Koho považujete za svoj brankársky vzor z detských čias?
V podstate nikoho z brankárskeho hokejového sveta. Skôr však za vzor považujem jednotlivcov. Ako človeka si vážim napríklad Jana Lašáka. Mojim najväčším vzorom v živote sú však moji rodičia.
Koho v súčasnosti považujete za najlepšieho svetového gólmana?
Hmm..., teraz, keď som sa díval na play-off NHL, tak ma veľmi zaujal Marc-André Fleury z Pittsburghu, ktorý podržal mužstvo v náročných situáciách, aj keď samozrejme, je to aj o šťastí. Mal tam niekoľko skvelých zákrokov, keď si už každý myslel, že je to gól a on tam dal na poslednú chvíľu hokejku. Za skvelého brankára považujem aj Bradena Holtbyho z Washingtonu. Takisto aj Henrik Lundqvist, ktorý chytal fantasticky na majstrovstvách sveta. Tých súčasných top brankárov je viacero.
Slovenská hokejová reprezentácia skončila na uplynulých MS, na najhoršom umiestnení v ére samostatného Slovenska, na 14. mieste. Ako sa s odstupom času dívate na jej účinkovanie a v čom vidíte najväčšie príčiny neúspechu?
V prvom rade som tam nebol, takže to nejako neriešim. Čítal som pár článkov, no príčiny neúspechu musia vedieť ľudia, ktorí sú v tom zainteresovaní. Úprimne, do týchto vecí sa už nechcem ani miešať. Každý má svoje svedomie. Dopadlo to, ako to dopadlo. Pravdu vedia iba zainteresovaní ľudia.
Stali ste sa najlepším hráčom play-off, najlepším brankárom sezóny v kvalitnej českej extralige, no pozvánka do reprezentácia neprišla. V čom vidíte dôvody, že vás tréner Cíger nezavolal?
Nejaké dôvody som počul, ale o nich si môžem myslieť len svoje. Bola to vec realizačného tímu, koho zavolali, koho nezavolali. Ja som taký, že sa vnucovať nebudem nikde a keď mi neprišla pozvánka do reprezentácie, tak som šiel na dovolenku (smiech). Nejako som sa nad tým ale nezamýšľal. Samozrejme, keby ma zavolali, bol by som rád, ale keď ma nezavolali, nič sa nedeje.
Mediálne prestrelky medzi prezidentom SZĽH a vedením tímu na MS naberajú na obrátkach. Nerieši sa práca s mládežou, ako by sa mala. Čo sa musí udiať podľa vás, aby slovenský hokej začal opäť napredovať?
Popravde neviem. Ľuďom z vedenia do hlavy nevidím. Zažil som rôzne situácie aj na Slovensku, aj v Čechách. Mne je dobre tu, kde som teraz a ďalej sa nad tým nejako ani nezamýšľam. Je to smutné, ako to celé je, ale nie je to o jednom človeku.
Kto by podľa vás mal byť hlavným trénerom reprezentácie SR?
Nezaujímam sa o to. A hlavne to ja určite nemôžem ovplyvniť. Koho tam vyberú, ten tam bude.
Čo by ste poradili mladým začínajúcim gólmanom?
Keď mladíkovi poviete, že môže dosiahnuť taký alebo onaký úspech, treba si ísť za tým. Všetko je v hlave.
