Život v Dánsku je úplne iný,než na aký sme zvyknutý na Slovensku. Do Odense som sa presťahovala pred rokom v júni z dôvodu zlepšovať sa v bedmintone. Trénujem v medzinárodnej akadémii s rôznymi európskymi hráčmi a skúsenými trénermi. Podmienky sú výborné, určite sa tak skoro nechystám odísť. Prioritou je, aj ostane určite bedminton. Popri tom už druhý rok študujem na univerzite. Je ťažké spojiť tieto dve veci dokopy, takže na prednášky chodím len keď mám čas. Zatiaľ všetko zvládam, no musím povedať, že sa tu nenudím.
Ako sa darí bedmintonu v Dánsku? Je úroveň tohto športu a jeho podpory oproti Slovensku výrazne iná?
Bedminton v Dánsku je na inej úrovni, podstatne vyššej. Kvantita a kvalita hráčov, motivácia, podmienky pre na tréning, skúsenejší tréneri, dobré kluby s komplexným vybavením, národné centrum v Kodani, finančná situácia – toto sú všetko veci, v ktorých Dánsko dominuje.
Ako vyzerajú tvoje tréningy? Aký je tvoj tréner?
Trénujeme dvojfázovo každý deň, ráno dve hodiny a poobede tiež. Tréningy sú zamerané na rôzne veci, napríklad na rýchlosť alebo správnu techniku úderov. Okrem tréningov v hale máme v programe aj 2-3 dvakrát až trikrát týždenne posilňovňu, prípadne beh/spinning. S naším hlavným trénerom Lennarttom Englerom som spokojná, má veľa skúseností a vychoval už veľa dobrých hráčov, ktorí sa momentálne nachádzajú vo svetovej top 10.
Čo je pri tomto športe najdôležitejšie?
Bedminton je komplexný šport. Dôležitá je rýchlosť, dynamika, vytrvalosť a aj presnosť či správna technika úderov. Zanedbaná určite nemôže byť ani mentálna príprava. A samozrejme medzi ďalšie dôležité faktory patrí motivácia a radosť z hry.
Čo zranenia – prežila si nejaké, je tento šport problematický na zranenia?
Našťastie, žiadne vážne zranenia som neprežila. Párkrát som mala vyvrtnutý členok, kde liečba s regeneráciou a 100 % návratom na kurt trvá 1 – 2 mesiace. V bedmintone sa vyskytujú rôzne zranenia, mnohí hráči majú problémy s kolenami či chrbticou. Je to individuálne.
Aktuálne sme ťa zastihli na majstrovstvách Európy v dánskom Koldingu. Ako sa cítiš, čo bude pre teba výzvou?
Áno, momentálne sa nachádzam na ME. Príprava bola dobrá, posledné týždne sme mali naozaj náročné tréningy. Cítila som sa 100-percetne pripravená a tešila som sa, ale dnes som prehrala v prvom kole proti Bieloruske. Nebol to môj najlepší zápas, bola som nervózna v prvom sete. Druhý set bol lepší, ale stále to nebola moja dokonalá hra. Bola to nová skúsenosť a poučila som sa zo zápasu.
Vieme, že sa pripravuješ na olympiádu v 2020 v Tokiu. Čo pre to musíš urobiť, aby sa ti podarilo kvalifikovať?
Tak ako aj pri iných športovcoch, aj tým mojím dlhodobým cieľom je kvalifikovať sa na OH v Tokiu. Pripravovať sa budem stále v Dánsku. Dôležitý bude celý rok pred týmto veľkým športovým podujatím. Rozhodujúce je len jedno, a to je umiestnenie vo svetovom rebríčku. Takže sezóna 2019/2020 bude plná rôznych turnajov a zbierania bodov. Potrebujem sa dostať a udržať sa minimálne vo svetovej top 80.
Ako najradšej oddychuješ – aké možnosti na oddych ponúka Dánsko?
Najradšej oddychujem trávením voľného času s kamarátmi. V Odense sme výborná partia, máme rovnaké záujmy a vieme sa stále dobre zabaviť. Rada tiež chodím do sauny alebo na prechádzku či oddychový beh do parku.
Dánsko je vyspelá a inšpiratívna krajina. Stíhaš popri škole a tréningoch aj cestovať?
Áno, cestujem veľa. Síce to nie je cestovanie, aké si každý predstavuje. Pre mňa toto cestovanie znamená účasť na rôznych medzinárodných turnajoch v Európe, či iných kontinentoch. Tento rok sme stihli s reprezentáciou odohrať turnaje na Jamajke a Brazílii, v máji sa chystáme do Austrálie a Thajska a v lete možno na turnaj v Afrike. Okrem takýchto turnajov hrám už 2 roky aj dánsku ligu, kde s tímom každé 2 – 3 týždne hráme zápasy proti iným klubom.
Je niečo, čo ti z domova v Dánsku naopak chýba?
Najviac mi chýbajú rodičia. Tých mi v Dánsku nikto a ani nič nenahradí, a preto sa vždy teším, keď môžem aspoň na pár dní prísť počas roka domov do Zvolena.
Autor: ej
