Utorok, 26. september, 2017 | Meniny má Edita
Pridajte si svoje mesto

Fínsky vzdelávací systém nás môže inšpirovať

Návšteva v krajine tisícich jazier.

Anu na mestskom úrade v Turku(Zdroj: zn)

Fínsky systém práce s mladými nás má čím inšpirovať

Keď pristávame vo fínskom meste Turku, je tesne po polnoci. Víta nás chladný koniec marca, kde-tu je vo Fínsku ešte sneh. Napriek tomu prichádzame do zasľúbenej krajiny plnej rozprávkových lesov a rozprávkových príkladov zo školského prostredia. Preto sme prišli – aby sme sa pozreli, ako sa dá a ako to vyzerá, keď sa chce. Fínske mesto Turku je partnerom Zvolena v projekte Záruky pre mladých neziskovej organizácie Epic. Záruky hovoria o tom, že každý mladý človek do 29 rokov by mal mať do po skončení školy nejakú príležitosť – pracovnú ponuku, stáž, prax.... Ale ako sa k tomu dopracovať?

Mladí bez uplatnenia sú pre krajinu najhorší

„Mladí bez práce stoja vládu viac peňazí. Kým 21 miliárd ročne investuje Európska únia do projektu Záruky pre mladých, mladí nezamestnaní ju stoja 153 miliárd,“ hovorí Matti Mäkelä, šéf projektového oddelenia školstva z mestského úradu v meste Turku. Turku je najstaršie mesto vo Fínsku a tretí najväčší okres. Je to mesto škôl, ale aj lodného priemyslu či rybárstva. „Potrebujeme viac a viac mladých ľudí pre lodný a automobilový priemysel,“ hovorí Anu Parantainen, projektová manažérka oddelenia školstva v Turku. V niečom nám to pripomína Zvolen, kde je najväčším zamestnávateľom v súčasnosti Continental. Aj on sa zameriava na produkciu v oblasti automobilového priemyslu.

Prečo sa vôbec zaujímame o projekt Záruky pre mladých? „Mladí nezamestnaní sú horší ako 40-roční nezamestnaní. Ak nezískajú v prvých rokoch pracovné návyky, hrozí im, že ich nezískajú vôbec,“ vysvetľuje Anu. To je pre štát obrovská záťaž. Turku zavádzalo Záruky pre mladých v roku 2005, výsledky vidieť. „Zamestnávatelia majú o mladých ľudí záujem, preto mesto s firmami výrazne spolupracuje. Úzko spolupracuje aj so školami a čo je neuveriteľné, podľa slov Anu má prehľad o každom problémovom študentovi základnej či strednej školy. Pre Turku, ale aj celé Fínsko, sú mladí, ktorí predčasne opúšťajú vzdelávací systém, hrozbou. Prevencia je na prvom mieste. „Poznáme všetkých mladých ľudí, ktorí opustili vzdelávací systém alebo im to v blízkej dobe hrozí,“ hovorí Anu. „Máme pracovníka, ktorý komunikuje so všetkými školami a spoločne s nimi identifikuje tých, ktorí by mohli vypadnúť zo školského systému,“ dodáva, aby sme ešte viac verili neuveriteľnému. Turku je takmer 200-tisícové mesto, má 11 stredných škôl a dve univerzity.

Základom fungujúceho systému je spolupráca a vízia

Čo je podstatné, mestský úrad v Turku má výbornú sieť spolupracujúcich organizácií – dôležité v systéme sú školy, štátne inštitúcie aj mimovládne organizácie. Približne 120 zástupcov inštitúcií sa stretáva štyrikrát do roka už od roku 2012. Súčasťou pracovných skupín sú samozrejme aj mladí ľudia. „Dôležité je medzisektorové zmýšľanie, vývoj a kooperácia,“ podčiarkuje Matija. Vďaka dôslednej práci nepokračuje po skončení povinnej školskej dochádzky v ďalšom štúdiu alebo v zamestnaní len desať ľudí ročne. Program záruky pre mladých nevyužijú ročne len dvaja ľudia. Pre mladých ľudí je pripravených množstvo podporných programov a téme mladých sa v Turku venuje viacero inštitúcií. My v rámci našej návštevy zavítame do niektorých z nich. Ako prvý je na programe Vamos – akési centrum pedagogicko-psychologickej pomoci. Farebné výrobky na stenách, farebné vankúše po zemi a po gaučoch, biela kuchyňa. Zamestnanci aj klienti chodia po miestnosti v ponožkách. To nám pomáha cítiť sa ako doma a lepšie sa uvoľniť. „Nie je to o tom, že my povieme, čo mladý človek potrebuje, ale on povie, čo chce,“ hovorí Mia Oksa. Vamos úzko spolupracuje so školami, úradom práce, ale aj priamo s mladými v teréne. (pozn. red.: To všetko nám pripomína napr. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva vo Zvolene. Zamestnanci centra pracujú s mladými, ktorí majú problémy, pomáhajú im nájsť si prácu, vybrať ďalšie štúdium či riešiť svoje scoiálno-psychologické problémy). Programu v centre Vamos sa v roku 2017 zúčastnilo 250 mladých ľudí a jeho celková úspešnosť je asi 65-percentná. Znamená to, že zhruba 160 ľudí vyriešilo svoju aktuálnu situáciu. Vamos pracuje aj s marginalizovanou skupinou imigrantov, ktorých je vo Fínsku asi 10%. Ich koučing môže mať podobu individuálnych alebo skupinových stretnutí, kde sa prisťahovalcov snažia pomôcť s ich aktuálnou situáciou – či už sociálnou, rodinou či pracovnou.

Našou ďalšou zastávkou je Vimma – komunitné centrum a terénna práca v jednom. Vimma sídli v centre mesta v trojposchodovej budove z roku 1906. Vo vnútri nájdete okrem kancelárie, ktorej veľkú časť zaberá zelený gauč aj rôzne herne, tvorivé dielne, nahrávacie štúdiá, skúšobne, študentské rádio, kaviareň alebo klub, kde sa mladí ľudia môžu voľne stretávať. Vimma sa zameriava na mladých ľudí do 29 rokov, ktorí si za malý poplatok môžu vybrať aktivitu, aká sa im páči. Okrem toho Vimma pracuje v teréne – pracovníci pochopili, že ak mladí neprichádzajú do centra sami, treba ísť za nimi. Ako nám vysvetľuje Sami Renberg z Vimmy, terénni pracovníci navštevujú nákupné centrá, kde sa koncentruje väčšina mládeže. Čo vo Vimme riešia? Napr. poradenstvo pre mladých, ktorí si hľadajú prácu, bývanie, majú problémy so školou, drogami alebo doma a potrebujú pomoc. Vimma získava informácie o problémových mladých ľuďoch aj zo škôl. Jej pracovníci výrazne spolupracujú aj s informačným centrom Ohjaamo, ktoré sídli v susedstve. Je to prvý kontaktný bod pre mladých ľudí pri hľadaní práce. Mladí ľudia nemusia chodiť na úrad práce, pracovník úradu práce sedí priamo v Ohjaamo. Mladí ľudia sem prichádzajú, aby sa poradili aj ohľadom výberu školy alebo povolania. Ohjaamo vyzerá ako príjemná obývačka – kancelárie majú veľké farebné fotelky, závesy, kvety, farebné stolíky, na stenách vtipné aj dôležité nápisy, letáky v stojanoch, počítače... (pozn. red.: Aj vo Zvolene sú miesta ako Občianska komunitná obývačka OKO alebo Centrum voľného času Domino, kde sa mladí ľudia môžu stretávať, tráviť voľný čas v rámci organizovaných krúžkov alebo individuálne a služba je buď zadarmo alebo za malý poplatok. Samozrejme, oba priestory by si zaslúžili viac pozornosti, aj po obsahovej aj po vizuálnej stránke.) Počas našej prehliadky Vimmy práve vkĺzneme do miestnosti, kde prebieha konzultácia so zahalenou mladou dámou. Aj Ohjaamo pracuje s imigrantmi, ktorí si hľadajú prácu alebo školu. Celkovo všade, kam prídeme, necítime, že imigranti sú pre Fínsko hrozbou, je to jednoducho problém, ktorí sa rieši. Veľa sa robí pre ich vzdelávanie a integráciu. Pre mladých imigrantov sú pripravené možnosti pre zvýšenie ich kvalifikácie, získanie konkrétneho vzdelania. Vzdelávací systém vo Fínsku nám v porovnaní s tým slovenským pripadá vo všetkých ohľadoch nesmierne flexibilný.

Nevieš, čo chceš študovať? Vyskúšaj!

Fínsko pozná niečo ako prestupnú fázu, akýsi desiaty ročník po skončení základnej školy. Táto fáza trvá rok a počas nej si študent môže premyslieť čo ďalej. Takéto vzdelávanie absolvuje v Turku 100 ľudí ročne. V rámci kurzu študujú jazyky, matematiku, sociálne zručnosti a pod. Riešenie je k dispozícii aj pre nerozhodných, počas roka si môžu vyskúšať viacero odborov na stredných odborných školách, kým sa pre nejakú školu rozhodnú. Ani výber strednej školy nie je definitívny, vo Fínsku je možné skombinovať odbornú školu a všeobecnú (akési gymnázium). Je to možnosť, ako zároveň získať všeobecné vzdelanie aj odbornosť. „Tento model je vhodný pre tých, ktorí chcú pokračovať na vysoké školy, univerzity si podobných študentov cenia, pretože praktické vzdelávanie stúpa na cene,“ vysvetľuje Anu. Navyše, takýto študent získa diplom aj z odbornej, aj zo všeobecnej školy.

Slová Anu potvrdzuje návšteva jednej zo stredných odborných škôl - Turku Vocational Institute. Škola, ktorú nám predstavujú ako jednu z tých starších, pochádza z osemdesiatych rokov a má typické tehlové obloženie. Nám sa páči, hoci miestni nám ju predstavujú s istým ostychom a upozorňujú, že čoskoro by sa mala rekonštruovať: „Školy musia byť pekné, aby sa študentom do nich chcelo chodiť,“ vysvetľuje Anu s úsmevom. Čo nás prekvapí najviac, je vstupná hala do školy. Je nová, študenti stavebného odboru ju postavili pred polrokom, stavali ju 2 a pol roka v rámci praktického vyučovania a pri stavbe sa vystriedalo viacero ročníkov študentov. Na starosti mali všetko: od základov, elektriky, svietenia, kúrenia, atď. „Naším cieľom je, aby žiaci vedeli, že všetko, čo vyrobia, má zmysel. Rešpekt voči študentom je rovnako dôležitý ako rešpekt voči učiteľom,“ vysvetľuje naša sprievodkyňa Anu. Dôležitý je aj pozitívny obraz školy: „Nikdy nelákame študentov spôsobom: poďte k nám, nikto sem nechce ísť študovať, ale snažíme sa ich osloviť pozitívne,“ dodáva. Priamo na odbornej škole nám Anu vysvetľuje, ako sa tvorí marketing školy. Za účasti študentov. „Pozvali sme 15 študentov, aby pomohli propagácii odboru metalurgie. Značku, ktorá sa dá voľne preložiť ako „metalová budúcnosť“ vytvorili oni v spolupráci s marketérom profesionálom. Ten ich vyškolil, ako odbor propagovať medzi mladšími. „Záujem žiakov o odbor po tejto kampani stúpol o 41 %,“ hovorí Anu, ktorá tiež priznáva, že škola sa desať rokov predtým snažila o propagáciu, ale neúspešne. Dnes facebookovú stránku školy spravujú študenti a tú sledujú stovky followerov. „Mladí radšej sledujú „cool“ chalana v šiltovke ako riaditeľa školy,“ dodáva Anu. A aby potvrdila predtým spomenuté pravidlo – decká musia vedieť, že ich práca má zmysel, hovorí, že študenti – marketéri na konci svojej aktivity dostali diplom z marketingu. Jednoduché, nie? „Sú veci, v ktorých sú žiaci lepší ako učitelia, napríklad v používaní mobilu. Učitelia sa to naučili, aby mohli spolu so žiakmi komunikovať cez aplikáciu Whats upp. V apríli majú napr. školenie o QR kódoch.“ Anu však zdôrazňuje, že rešpekt majú aj učitelia. „Môžu byť staromódni, ale musia sledovať trendy,“ vysvetľuje Anu. Odborníci učiteľov učia, ako k žiakom čo najlepšie pristupovať. Od supervízorov získavajú pravidelnú spätnú väzbu, majú oporu v zamestnávateľovi. Mesto si zástupcov škôl a učiteľov pravidelne pozýva na stretnutia kde sa ich pýta, čo potrebujú od mesta. A napokon, učitelia dostávajú plat primeraný námahe. Vo Fínsku je to asi 3000 eur, čo je mierne nad priemernou mzdou.

Filozofia na odborných školách je jednoduchá – stavbári stavajú domy, ktoré škola potom predáva, opravári áut opravujú autá klientom za výhodnejšiu sumu (aj keď dodacia lehota je dlhšia ako v štandardných servisoch), kuchári varia v školskej reštaurácii, kaderníčky majú kaderníctvo atď. V jednoduchom systéme škola učí žiakov pracovať, a za služby dostáva peniaze od klientov. V jednej zo škôl, ktorú sme navštívili, si študenti pootvárali svoje start-upy a prešli si jednotlivými krokmi, od testovania svojich produktov až po ich predaj. Anna si otvorila krajčírsku dielňu, kde počas prestávok šije a zároveň predáva svoje produkty. Taška na nákup vyzdobená kvetmi za 5 eur. „Je veľmi šikovná a má významných klientov,“ vysvetľuje Anna-Maija Lassila, ktorá je koordinátorkou podnikateľského inkubátora. Aj vo vedľajšom kaderníctve sa maká, dnes majú termíny plné, nikoho ďalšieho už nezoberú. Môžeme si aspoň dať kávu a koláč v kaviarničke, kde jedlo vyrábajú študenti. „Tu testujú svoje potravinárske produkty,“ hovorí Anna-Maija. (pozn. red.: Toto nám pripomína napr. SOŠ hotelových služieb a obchodu, ktorá má vlastný kadernícky, kozmetický salón, reštaurácie či hotely, kde študenti vykonávajú odbornú prax, vďaka čomu škola získava určitý príjem.)

Systém podpory je obrovský, zlyhávajú rodiny

Študenti majú veľkú podporu aj na školách. Na jednej zo škôl, ktoré navštívime pracuje niekoľko odborných pracovníkov – volajú ich rôzne – welfare manager, work counceller, practical training coach. Sú to sociálni pracovníci, študijní a kariérni poradcovia. Svoju prácu majú aj tútori z radov študentov, ktorí pomáhajú zaradiť sa do systému mladším študentom spolužiakom. Odborní pracovníci hovoria o problémoch s dochádzkou, o problémoch s hľadaním praxe či práce. V školskej jedálničke nám predstavujú študentku, ktorá má istý psychologický problém, kvôli ktorému si nevedela nájsť umiestnenie na prax. „Vymysleli sme jej, že bude pomáhať v školskej jedálni, kde má svoju úlohu a svoju pozíciu, víta a uvádza hostí, vysvetľuje menu. Aktuálne jej hľadáme pracovné miesto, kam by mohla po skončení školy ísť,“ vysvetľuje nám Jenni Tuominen a my otvárame ústa. Ešte viac nás prekvapia príbehy o tom, ako budia študentov, aby ráno prišli do školy. „Mnohí nemajú rodičov doma alebo žijú sami a ráno ich skrátka nemá kto zobudi,“ hovorí Jenni a vysvetľuje, že absencie v škole sú prvým znakom vážneho problému. „Problémom je nedostatok motivácie a príliš veľa možností,“ dodáva Jenni.

Jenni nám odhaľuje aj temnú stránku prepracovaného fínskeho systému, ktorý ako každý niekde zlyháva. „Pribúda študentov so psychologickými problémami.“ Napriek slobode, podpore a pomoci zo strany škôl a štátu, napriek flexibilite systému a možnostiam, ktoré študenti a žiaci majú, čoraz viac z nich zápasí s problémami, ktoré nakoniec najviac rozhodujú o ich úspechu, neúspechu. „Vieme, že polovica problémov pochádza z rodiny, ale o tom hovoriť je tabu. Verejne kritizujeme len školy,“ hovorí Marko Winter, ktorého pozícia na škole sa volá welfare manager. Situácia vo fínskych rodinách je podobná aj tej našej na Slovensku. S jediným rozdielom – tu systém aj školy fungujú až na výnimky výborne. V Turku je spolupracujúca sieť profesionálov, o školstve rozhodujú odborníci a stratégie tvoria roky dopredu. Školy propagujú študenti a učitelia sa učia od nich ako byť „cool“. Študenti robia zmysluplné veci, na ktorých škola dokáže zarobiť. Škola má byť pekná, aby bola príťažlivá. Úrad práce nie je strašiakom číslo jedna, podľa novej fínskej stratégie sem mladý človek ani nezavíta – úrad sa s ním spojí online, potom telefonicky a odkáže ho na prvý bod pomoci Ohjaamo. A problémoví študenti nie sú tie zlé a nevydarené deti, ale deti, ktoré zachytáva celá sieť odborníkov, opatrení a inštitúcií. Na záver ešte čerešnička – obedy v stredných školách v Turku sú zadarmo: pre všetkých. Na fínskom systéme vzdelávania a práce s mladými je fascinujúcich množstvo vecí, no najpodstatnejší je pre nás pomerne jednoduchý a pre všetkých logický záver: Fínsko nám ukazuje, ako to vyzerá, keď sa školstvo riadi stratégiami vypracovanými roky dopredu a prispôsobuje ich tomu, čo žiak potrebuje dnes.

Návštevy fínskeho mesta Turku sa v dňoch 19. – 25. marca 2017 zúčastnili: Ela Klementová, n. o. Epic, Magdaléna Bernátová, M.B.Consulting, Silvia Halvelandová z Continental Automotive Systems s.r.o., Eva Halamová zo SOŠ drevárska a Alžbeta Kučerová z Úradu práce, soc. vecí a rodiny a Eva Ježovičová z Mestského úradu vo Zvolene.

Viac o projekte Záruky pre mladých: http://www.epic-org.eu/podpora-zamestnavania-mladych-ludi/zaruky-pre-mladych/


  1. Postup so Zvolenom do extraligy či prvý titul v Košiciach. Andrašovský spomína na najväčšie úspechy 285
  2. Kulinársku jablkovú súťaž Hontu vyhral jablkový mešec 275
  3. Voľby do VÚC 2017 Zvolen: Zoznam kandidátov na poslancov 247
  4. Zvolenská činohra prichádza s prvou premiérou v sezóne Foto 167
  5. Výsledkový servis LIMFU: Všetky zápasy sa hrali na ťažkom teréne 120
  6. Aktivita zlodejov narastá, vykradli tri chaty 115
  7. Potešila výhra MFK, gólman Jenčo, ale s výkonom tímu nevládne spokojnosť Foto 100
  8. Voľby do VÚC 2017 Krupina: Zoznam kandidátov na poslancov 97
  9. Prvú hokejovú bitku o Hron vyhrali Bystričania (+ HLASY po zápase a FOTO) Foto 92
  10. Pozrite si uvítací monument, ktorý vyrastie na okraji Dudiniec 88

Najčítanejšie správy

Zvolen

Postup so Zvolenom do extraligy či prvý titul v Košiciach. Andrašovský spomína na najväčšie úspechy

Myslel som si, že sa tréneri museli pomýliť, neveril svojej prvej pozvánke do reprezentácie Dušan Andrašovský.

Kulinársku jablkovú súťaž Hontu vyhral jablkový mešec

Jablkový mešec s karamelovými gaštanmi pripravila dvojica kuchárok Bibiana Janovská a Jana Babiaková.

Voľby do VÚC 2017 Zvolen: Zoznam kandidátov na poslancov

Vo volebnom obvode Zvolen sa o 5 poslaneckých kresiel uchádza 38 kandidátov. Prinášame vám ich mená, vek, povolanie, bydlisko a politické zaradenie.

Zvolenská činohra prichádza s prvou premiérou v sezóne

Betu vracia na javisko po takmer dvoch desaťročiach.

Výsledkový servis LIMFU: Všetky zápasy sa hrali na ťažkom teréne

Všetky ligy LIMFU pokračovali tretím kolom. Došlo aj na pár prekvapení.

Blízke regióny

Najkratšia lanovka v Československu

V archíve našich MY Liptovských novín sme narazili na peknú spomienku, jednosedačkovú lanovku, ktorá vozila turistov k Demänovskej jaskyni slobody.

Streľba pri Mýtnej

Policajt prestrelil na unikajúcom aute tri pneumatiky.

Päť kandidátov na predsedu BBSK zadáva spoločne prieskum u dvoch agentúr

Piati kandidáti na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktorí sa stretli už pri dvoch okrúhlych stoloch, dnes na tlačovej besede v Banskej Bystrici deklarovali

Žiar zachraňuje to, čo zostalo zo štýlu sorela. Pre nové balkóny vznikol manuál

Socialistický realizmus v architektúre dal tvár niektorým častiam Žiaru. V posledných rokoch však bytovky zmenili divoké riešenia. Radnica ich na fotkách ukazuje ako negatívny príklad.

Rozhľadňu Háj v Novej Bani by mali sprístupniť v októbri

Po nečakanom zdržaní pri železobetónovej časti, mešká aj drevená veža.

Všetky správy

Dvesto pretekárov bojuje šesť a pol hodiny o titul a vždy vyhrá Sagan

Slovák má najviac víťazstiev, tituly zbiera ako na bežiacom páse a slávneho Merckxa mrzí, že si s ním nemohol zmerať sily, keď sám jazdil.

Matthews znovu prehral so Saganom. Som sklamaný, priznal

Austrálčan získal na majstrovstvách sveta druhú medailu za posledné tri roky.

Pozrite si záver MS z Bergenu, ktorý nebol v televízii

Zábery z helikoptéry ukazujú nástupy v posledných kilometroch aj to, ako skupina favoritov dostihla úniky.

Štvrtý titul? O rok naň Sagan môže zabudnúť

Trať majstrovstiev sveta v Innsbrucku v roku 2018 je samý kopec.

Kam vyraziť