Pondelok, 11. december, 2017 | Meniny má Hilda
Pridajte si svoje mesto

Na Slovensku zachraňuje staré odrody jabĺk, hrušiek aj oskoruší

Nastáva nová móda starých sort, hovorí kočovná dobrovoľníčka Andrea Uherková.

Andrea Uherková(Zdroj: archív AU)

Andrea Uherková hovorí o sebe, že je kočovná dobrovoľníčka. Alebo tiež pokrytecká vegetariánka. Považuje sa za „capa v záhrade“, a to aj napriek tomu, že zachraňuje staré odrody jabĺk a hrušiek či oskoruše na Slovensku.

Kedy do vášho života vstúpili jablká a hrušky?

Najskôr doň vstúpila jarabina oskorušová, ľudovo oskoruša, čo je naša najväčšia a nesmierne zaujímavá ovocná drevina. Mapovala som tento raritný druh v Bielych Karpatoch pre diplomovú prácu a tiež Správu CHKO Biele Karpaty. No a tá ma po obhajobe diplomovky oslovila, či nechcem ostať v téme a mapovať ešte aj staré a krajové odrody jabloní a hrušiek.

Prešiel im totiž v rámci Štátnej ochrany prírody medzinárodný projekt Bielokarpatský ovocný poklad. A tak sa to celé rozbehlo. Projektu a ďalším aktivitám som sa začala venovať na doktorandskom štúdiu.

Kedy ste toto ovocie začali vnímať ako niečo, čo si zaslúži oveľa viac pozornosti, než sa mu venuje?

Vnímala som to už pri oskoruši, po ktorej som v roku 2012 pátrala v bielokarpatskej krajine. Mohutné, krajinársky dekoratívne stromy boli často zarastené, nepovšimnuté alebo zle orezané. Navyše, niektorí ľudia stále nevedia, čo oskoruša vlastne je. Mnohé sto- či dvestoročné stromy boli vytrhané z medzí a polí počas kolektivizácie.

Podobne je to aj s jabloňami a hruškami, ktoré sme začali mapovať v roku 2013. Tiež si najmä na kopaniciach prešli svojím osudom. Tie solitéry, čo ostali, by mohli rozprávať. No a potom tu máme staré sady, aleje či skupinky ovocných stromov, ktoré ukrývajú obrovské bohatstvo, čo sa genofondu starých odrôd týka, ale tým, že si ich nevšímame, sú ohrozené vymiznutím. Pritom ponúkajú obrovskú škálu chutí, využitia či doby uskladnenia.

A ako sa vám darí v záchrane starých odrôd?

Podľa mňa prekvapivo celkom dobre. Je to najmä tým, že túto problematiku propagujeme na verejnosti a ľudia sa na to chytajú. Téma je chutná a pestrá a farebná ako odrody samotné, a preto na to dobre reaguje staršia aj mladšia generácia. Vravíme, že nastáva taká nová móda starých sort.

Akým spôsobom približujete ľuďom dôležitosť zachovať tieto staré odrody?

S výstavou starých odrôd a informačným stánkom sme navštívili už mnoho jarmokov a podujatí, či už pod hlavičkou Bielokarpatského ovocného pokladu, alebo neskôr v rámci združenia GenoFond, ktoré prebralo jeho agendu a posolstvo. Neraz sme v stánku predvádzali aj muštovanie a ponúkali čerstvý mušt, napiekli rôzne jablčné a hruškové pochúťky, alebo robili koštovku odrôd.

Okrem toho sme navštívili základné a stredné školy s envirovýchovnými prednáškami a aktivitami. V Starej Turej sme založili genofondový sad, kde robíme víkendovky praktickej starostlivosti o ovocné stromy.

Pod vedením kolegu Bruna Jakubca sme tiež rekonštruovali starú sušiareň ovocia v Bošáci, pri ktorej mohli dobrovoľníci zažiť praktický efekt záchrany odrôd. Každoročne organizujeme aj burzu vrúbľov, kde si môže verejnosť vziať vrúble desiatok odrôd ovocných drevín, naštepiť si ich doma na záhradke, a tak prispieť k ich záchrane najviac.

Kam ste v detstve chodili na jablká či iné ovocie, ako sa vlastne zrodil tento váš vzťah?

Nie je to až taký poetický príbeh. Som skôr taký „cap záhradníkom“, mestské dievča z paneláku, a ani v rodine nemám „echt“ ovocinárov. Prišlo to až na škole. Je však pravda, že máme chatu pod lesom, kam sme chodievali s rodinou na víkendy a tam boli na jeseň vždy stromy obsypané „jonatánkami“.

Máte rada ovocie a zeleninu doslova? Teda ste vegetariánka?

Áno, značnú časť mojej stravy tvorí práve ovocie, zelenina či strukoviny, ale nazývam sa skôr pokryteckým alebo neúspešným vegetariánom.

Keď som mala pätnásť a začínali moje roky aktivizmu a dobrovoľníctva, tak som s tým začala najmä kvôli etickým dôvodom.

V súčasnosti si však občas rada pochutím aj na mäse, najmä pokiaľ viem vystopovať jeho pôvod a je domáce.

Nejako to prirodzene prišlo. Občas mám kvôli tomu výčitky, ale snažím sa to premeniť skôr na prijatie toho, ako to je (úsmev).

Je o vás známe, že ste „kočovná dobrovoľníčka“. Čo tento prívlastok obsahuje?

Vymyslela som si ho ja, aby som vystihla moje pôsobenie vo viacerých združeniach a mimovládkach. Začínala som v pätnástich rokoch ako dobrovoľníčka pre Greenpeace, kde som sa venovala dva roky kampani proti ťažbe uránu na Slovensku, ktorá bola nakoniec veľmi úspešná.

Potom som sa mihla v Priateľoch Zeme SPZ aj CEPA či občas v Slatinke. V súčasnosti som členka združení Pre Prírodu a GenoFond a zamestnaná som v Živici. Tam sa to dobrovoľníctvo preklopilo do úväzku.

Tiež sa o vás vie, že ste propagátorkou prírodného pohrebníctva.

Neviem, či je to už známe, ale asi v blízkej dobe začne byť. (Smiech.) Áno, venujem sa tejto problematike práve v Živici. Je to trochu iná téma ako jabĺčka, ale vidím tam mnohé prepojenia, či už z hľadiska vnímavého prístupu k veciam, sociálneho aj prírodno-ochranného aspektu, alebo návratu ku koreňom.

Vyštudovali ste Fakultu ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, kde v súčasnosti pôsobíte ako doktorandka. Bolo pre vás prirodzené prihlásiť sa práve na túto školu, alebo ste uvažovali aj o inom štúdiu?

Dlho to pre mňa prirodzené nebolo, dokonca celú strednú som sa nevedela rozhodnúť, či sa vydám humanitným alebo prírodným smerom. No keď som sa nakoniec rozhodla pre Fakultu ekológie a environmentalistiky, prišla som sem, vzali ma na terénne cvičenia po celom Slovensku a stretla som tu podobne naladených ľudí, nikdy som to rozhodnutie neoľutovala.

Mám pocit, že som sa tu najmä vďaka zopár vyučujúcim i spolužiakom konečne našla a nasmerovalo ma to tam, kde mi je dobre.

A Sokratov inštitút vás čím zlákal? Čo je na ňom podľa vás výnimočné?

Sokratov inštitút bol pre mňa skvelou príležitosťou, ako si rozšíriť obzory a spoznať ďalších zaujímavých ľudí. Zlákala ma naň jeho odborná garantka Zuzka Gallayová z našej fakulty, ktorá je pre mňa zásadným človekom počas celého môjho štúdia.

Sokratov inštitút je výnimočný kombináciou inšpiratívnych lektorov a nadšených študentov, ktorí sa po „prednáške“ neponáhľajú na autobus domov, ale tým, že sú s lektorom štyri dni na zaježovských lazoch, diskutujú do noci, spochybňujú ho, hľadajú odpovede, ale aj otázky.

Tiež tým, že každý študent realizuje vo svojej komunite mikroprojekt, zlepšuje svoje sociálne, prezentačné i organizačné zručnosti. Je to intenzívny rok plný nadšenia počas štúdia. A to v školstve nie je až také bežné.

Akému mikroprojektu ste sa venovali vy?

Snažila som sa priniesť tému starých a krajových odrôd ovocia, a najmä ich využitia, na stredné hotelové školy. Varili sme z nich rôzne jedlá, vystavovali ich a tak ich dostávali do povedomia verejnosti, ale najmä študentov, ktorí sa môžu podieľať na ich záchrane.

Výstupom je aj voľne dostupná učebnica o starých sortách, určená pre rôzne tipy stredných škôl, ako aj širokú verejnosť.

Komu by ste toto štúdium odporúčali a prečo?

Každému, kto má pocit, že chce veci okolo seba meniť k lepšiemu, ale možno mu chýba nadšenie, podpora či inšpirácia. Každému, komu chýba v školstve zmysluplný dialóg a diskusia a hľadanie inovatívnych riešení na aktuálne témy a spoločenské problémy.

A najmä každému, kto chce pracovať na sebe, lebo iba tým, že zmeníme seba, vieme meniť veci okolo nás. A to je aj premisa Sokratovho inštitútu.


  1. Zrazili sa dve autá, výsledkom sú štyria zranení Foto 381
  2. Železnice menia oddnes grafikon 238
  3. Peniaze z Rytierskej zabíjačky pomôžu hradu Foto 190
  4. Ako sa recykluje odpad v Nórsku a čo sa z toho môžeme naučiť Foto 144
  5. Repiská štvrtý raz po sebe majsterkou Slovenska: Tu sú jej prvé slová 126
  6. V priamom súboji o druhé miesto Zvolen zdolal Košice (plus HLASY po zápase) 123
  7. Polícia hľadá týchto ľudí 101
  8. Svoj luxusný smartfón už nenašiel 94
  9. Vianočná dedina: Rozdiel medzi najlacnejším a najdrahším stánkom je 500 eur Foto 81
  10. Hráčov MVK zdobila dobrá hra a bojovný výkon, napriek tomu zo Svidníka bez bodu 48

Najčítanejšie správy

Zvolen

Zrazili sa dve autá, výsledkom sú štyria zranení

Vodič prešiel do protismeru. Po nehode nafúkal.

Železnice menia oddnes grafikon

Nový cestovný poriadok priniesol niekoľko zmien.

Peniaze z Rytierskej zabíjačky pomôžu hradu

Najťažšie prasa vážilo 256 kilogramov.

Ako sa recykluje odpad v Nórsku a čo sa z toho môžeme naučiť

Skládkovanie v Nórsku už takmer nepoznajú.

Repiská štvrtý raz po sebe majsterkou Slovenska: Tu sú jej prvé slová

Zvolenčanke Martine Repiskej sa podaril ďalší veľký úspech na slovenskom šampionáte v bedmintone.

Blízke regióny

V Brezne chcú žiť bez chémie a konzervantov. Vybudovali vlastnú mliekareň

O mliečne výrobky v Brezne nebude núdza. Poľnohospodárske družstvo Ďumbier okrem pestovania obilnín a chovania dojníc rozbehlo prevádzku mliekarne, kde výrobu masla a tvarohu plánuje postupne rozšíriť o ďalšie produkty zdravej výživy.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Neďaleko Mŕtveho ramena našli žiarski rybári stopy medveďa (+FOTO)

So stopami po medveďovi sme sa tu stretli prvýkrát, hovorí žiarsky rybár.

Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí

Tesne pred oslavou storočnice ju ministerstvo zdravotníctva zatvára.

Všetky správy

Našli ľudský prst aj mínometnú strelu. Ako vyzerá vnútro spaľovne odpadu?

Boli sme sa pozrieť v OLO, kde končia tony smetí z našich domácností. A niekedy aj mŕtvola.

Kuzminová sa v štafete ani nedostala do akcie, Slovenky z trate stiahli

Slovensko obsadilo oficiálnu sedemnástu pozíciu.

Ako sa recykluje odpad v Nórsku a čo sa z toho môžeme naučiť

Skládkovanie v Nórsku už takmer nepoznajú.

Na východnom Slovensku sú niektoré cesty neprejazdné

Niekde popadali stromy, inde je problémom voda a sneh.