ZVOLEN. Volejbalistky TJ Slávia TU Zvolen po prvej úspešnej sezóne v extralige žien, zažili v najťažšej druhej poriadny brucha bôľ. Absolútne sa im nedarilo, pridali sa do toho zranenia, naštrbená psychika i odchody kľúčových hráčok. Pred barážou o udržanie v extralige to vyvrcholilo odvolaním trénera a Zvolenčanky extraligu neudržali.
Ako to všetko hodnotí najpovolanejší človek? Kde hšadať príčiny a čo bude ďalej? Vyspovedali sme šéfa klubu Stanislava Azora.
Aktuálna sezóna bola pre ženské družstvo Slávie ako zlý sen. Absolútne nič nevychádzalo a napokon nevyšla ani najdôležitejšia časť sezóny - baráž o udržanie. Vaše hodnotenie tejto sezóny?
Hodnotenie samozrejme nemôže byť iné, ako negatívne. Stalo sa množstvo vecí, ktoré zapríčinili zostup. Vždy sa stane niečo nie podľa predstáv, niečo skríži plány... Ale v tejto sezóne sa to všetko zlialo dokopy... Žiaľ, dej vecí prebieha často aj pri vašej snahe inak ako by ste chceli a nedokážete to ovplyvniť. Teraz po sezóne je trochu času, treba to všetko zanalyzovať, poučiť a z toho sa odraziť ďalej.
Istotne áno. Nevychádza všetko podľa predstáv a ako by si človek prial. Káder sa mierne obmenil, ale gro dievčat ostalo pokope. No od začiatku bolo vidieť, že vôbec nie sú taký skvelý kolektív, akým boli v premiérovej sezóne. Bolo to aj podľa vás o kolektíve alebo v čom vidíte najväčšiu príčinu veľmi zlého rozbehu, ktorý poznačil celú sezónu ....
Dobrá partia dokáže v kolektívnom športe často nahradiť aj nedostatky jednotlivcov. Obraz hry o tom akoby túto sezónu nesvedčil často... Ale aká bola partia vo vnútri družstva by bola otázka na na hráčky alebo trénerov. No čo sa týka jednotlivcov, určite niektorí svojím správaním, reakciami na udalosti a rozhodnutiami počas sezóny nemilo prekvapili a zaskočili. Ale ako vravím, na kolektív, partiu ako takú, by kompetentne mohli odpovedať len z vnútra družstva.
Tých príčin je skutočne veľa, športových aj nešportových. Asi toľko miesta v novinách nemáte, aby sme to mohli rozobrať... Stručne to najväčšie, čo mohli vidieť aj diváci na palubovke - zranenia a odchody hráčok a nesplnenie očakávaní od niektorých hráčok, ktoré mali byť ťahúňmi a nakoniec očakávaným prínosom neboli.
Nemilým prekvapením zrejme narážate na nečakaný odchod kapitánky Tužinskej do UKF Nitra, následne ukončenie pôsobenia vo Zvolene ďalšieho ťahúňa Lucii Trnavskej....
Samozrejme, Janka s Luciou bola pre družstvo tvrdá rana. Ale ono to „začalo“ Majou Osvaldovou týždeň pred súťažou, keď oznámila, že odchádza do Senice. Samašová, ktorá prišla z COP Nitra sa „nedožila“ ani prvého súťažného zápasu. Počas sezóny výkonmi nenaplnila očakávania a následne odišla aj Martinská a v závere sestry Kubaliakové. A veľkým sklamaním bola aj Balcová, ktorá nechala medzi semestrami štúdium, odišla do Poltára a na tréningy dorazila len sporadicky. Čo bolo na jej výkonoch vidieť. A k tomu pripočítajme zranenia Dankovej, Nociarovej a Rajniakovej, pre ktoré sa sezóna skončila predčasne. A samozrejme dlhý výpadok Sásikovej. Judy Hešková sa borila s chorobami prakticky celú sezónu. Takže okrem Kaji Seidlovej s Evkou Luptákovou, ktoré limitujú dlhodobé problémy s kolenami, a Evky Elekovej, ktorá prišla v priebehu sezóny, ju mimo junioriek odtrénovala a odohrala len nahrávačka Vrabcová.
Veru, do karát nezahralo absolútne nič, jednoducho celé zle. Nielen odchody, ale i zranenia. Ono, celkovo bolo vidieť na tíme, že "niečo" nefunguje. V porovnaní s družstvom z predchádzajúcej sezóny, to bol obrovský rozdiel. V čom ste videli podstatný rozdiel a chybu práve vy?
Od kolegov z iných družstiev sme dostali varovanie, že druhá sezóna je najťažšia. V prvej vládne veľký entuziazmus, ale v druhej sú už očakávania a reakcie na problémy odlišné ako v prvej. A nielen u hráčok, ale aj u členov realizačného týmu. Nadšenie a záujem poklesli a únava sa prejavila skôr. Nové hráčky poväčšinou nepriniesli novú energiu a už to šlo z kopca. Moja vďaka ale patrí všetkým tým, ktorí bojovali až do konca a robili čo bolo v ich silách. Žiaľ to nestačilo tentokrát. Každý sa rozhodoval pre iné príčiny a mal svoje dôvody, nikoho nechcem súdiť. Je to osobná vec každého, či som spravil čo som mohol a vedel. A týmto chcem poďakovať tým, ktorí takí boli.
Nádej na záchranu bola stále ešte v baráži. A nemyslím, že bola nereálna. Mne osobne prišiel dosť nelogický krok odvolať práve pred najdôležitejšou časťou sezóny trénera Uvačeka. Myslím, že ani babám to veľmi na potrebnej pohode nepomohlo. Čo vás viedlo k tomuto kroku?
Tých dôvodov bolo viacero a pre niektoré by sme museli nazrieť veľmi hlboko do „kuchyne“. Uvo je výborný tréner, skvelý človek, myslím, že tu vo Zvolene našiel a má mnoho priateľov. Okrem iného ale bola potrebná zmena, družstvo potrebovalo nový impulz. Množstvo prehier, zranení a odchodov hráčok, jeho pracovné vyťaženie mimo klubu sa prejavilo aj na ňom, ubralo mu to množstvo energie a pozitívneho myslenia, ktoré práve charakterizovalo ako trénera... Ako by to bolo s ním, keby dokončil sezónu, sa už nikdy nedozvieme, môžeme o tom dlho diskutovať. Určite to ani pre mňa osobne nebolo ľahké rozhodnutie ukončiť spoluprácu. A za čas a prácu, ktorú tu odviedol mu ďakujeme, žiaľ, tréner v športe niekedy „doplatí“ aj na veci, ktoré idú mimo neho.
Áno, tak to v športe chodí, bolo to vaše rozhodnutie. Baby istotne potrebovali nový impulz, ale nemalo to skôr opačný efekt? Že ich to dalo psychicky ešte nižšie?
Nie. Na tréningoch bolo atmosféra dobrá, opačný efekt sme nezaznamenali, aj keď niektorým hráčkam Uvo určite chýbal. Problém nebol v tréningovom procese, ale blok v zápasoch, ktorý baby nedokázali zlomiť pod vedením Uva a ani v baráži, kde si priznajme, už chýbala aj kvalita a skúsenosť kádra v porovnaní so začiatkom sezóny. Pritom, ako ste povedali, naozaj veľa nechýbalo k záchrane. Tie nepremenené mečbaly nás budú ešte asi dlho mátať. O to väčšia škoda...
Samotná baráž, ako ste už naznačili, nedopadla vôbec dobre. Chýbala aj kvalita kádra. Od vypadnutia prešiel už nejaký čas. Viete už, čo smerom do budúcnosti? Budete sa chcieť hneď po ďalšej sezóne vrátiť do extraligy?
V družstve ako sa vraví nezostal kameň na kameni, tá situácia s kádrom nie je ružová. Všetci by to asi chceli, len otázka je, kto a čo je preto ochotný spraviť. Určité povedomie vo Zvolene je, práca s mládežou je rozbehnutá dobre, je na čom stavať. Ale mať seniorské družstvo sa dá iba na základe spoločenskej objednávky. A ako mi povedal kolega, ktorý je vo volejbale dlhšie ako ja mám rokov: „Spoločenská objednávka je, keď Ti dajú peniaze.“ Ja to trochu zjemním. Nielen keď dajú peniaze, ale keď pomôžu ako a čím vedia. Žiaľ, v tomto smere to funguje dobre len z hľadiska vedenia Technickej univerzity, ktorá nám skutočne vytvára podmienky na hranici svojich možností. Nielen pre ženské družstvo, ale aj mládež. Ani zo strany mesta, ani súkromného sektora vo Zvolene to ale nie je zďaleka dobré. Takže, ak si ľudia myslia, že je to automatické, že sa vôbec ženský volejbal hrá, tak sú na omyle. Radi privítame pomoc, alebo kľudne aj výmenu, ak to prospeje k rozvoju dievčenského a ženského volejbalu. A naozaj to môže byť ktokoľvek, kto bude ochotný pomôcť. Aj „nevolejbalista“ a nemyslím len na to, že prinesie finančnú pomoc a podporu. Je veľa vecí, ktoré sa môžu robiť lepšie a pomôžu, takže každý ochotný aj drobne pomocť, nech sa bez obáv ozve. Čiže podľa toho čo a na čo budeme mať, uvidíme či chcenie dokážeme pretaviť do návratu do extraligy.
Financie. Je to pochopiteľné, ale teraz to dva roky aspoň ako tak fungovalo, len to nevyšlo po športovej stránke. Okrem peňazí bude záležať hlavne na výkonoch a výsledkoch, aby sa nalákali prípadní sponzori....
Fungovalo. V prvom rade na chcení a entuziazme hráčok a niekoľkých ľudí, ktorí chceli. To žiaľ na najvyššej úrovni nestačí dlhodobo. A opravím vás trochu. Nedá sa ani povedať, že hlavne na výkonoch a výsledkoch nebude záležať. Keby to tak bolo, napríklad Spišská Nová Ves by pred dvoma rokmi zo striebornej priečky určite nešla nie, že späť do prvej ligy, ale úplne zo seniorského volejbalu. A my by sme nedostali trebárs z mesta za na nováčika solídne 6. miesto, ani nie polovicu čo v sezóne keď sme „len“ postúpili a hrali 1. ligu, ktorá je výrazne menej nákladná ako extraliga. Sponzorstvo vo volejbale je nízke. Určite - ešte aj tak pod biednym priemerom na Slovensku. Veď ani SVF a extraliga samotná, nemá niekoľko rokov generálneho partnera. Koncepcia rozvoja na celoštátnej a žiaľ aj na našej mestskej úrovni je veľmi biedna. To ale môžem povedať, okrem 2 či 3 športov sa týka všetkých, nielen nás. A je to na inú debatu, ako to u nás vyzerá so športom - vrátane volejbalu. Takže určitú finančnú hranicu samozrejme nepodlezieme, sú náklady, ktoré si dlhodobá súťaž vyžaduje a klub ich musí jednoducho mať. Ale práve nechcem „plakať“ len nad tým, stále by som rád videl ľudí v našom meste, ako aktívne pomáhajú ženskému volejbalu a športu vôbec. A potom sa snáď aj niečo zmení v systéme a financovaní ako takom, keď v ňom bude aktívne zapojených viac ľudí, nielen ako pasívnych divákov a kritikov.
Istotne áno. No, tento tím keď začal budovať Ľubo Havran s Maťom Rašnerom mal nejakú víziu, ktorú začal napĺňať a postúpili do extraligy. Bolo za tým istotne veľa obety, mravenčej práce a úsilia. A zrazu je to preč. Zmení sa teda filozofia klubu?
Áno, gro práce odviedol na začiatku Ľubo s Martinom. V klube nás nebolo toľko, aby sme zvládali ešte založiť ženské družstvo. Popri inej debate som od Ľuba dostal tip na Martina ako trénera. A Ľubo potom prišiel tiež do klubu a hlavne popri Martinovej športovej práci, robil on hlavne tú manažérsku. Neviem či by som to pomenoval, že budeme meniť filozofiu klubu. Po nevydarenej sezóne z princípu musí prísť vyhodnotenie a určité zmeny. Aké budú, bude záležať na zhodnotení stavu, rozhovorov s hráčkami, trénermi, ekonomickej situácii, pohľadu vedenia Technickej univerzity, mesta a ďalších. V každom prípade, je to škoda, že musíme začínať v niečom odznova, alebo ešte z horšieho ako pred štyrmi rokmi. Ale určite sme sa aj čosi naučili. Záležať bude teda kto a čím bude ochotný prispieť do ďalšej sezóny.
Čiže, v tomto čase ešte nie je jasné ani trocha, ako bude vyzerať káder a kto bude dievčatá trénovať?
Len veľmi matne. Ak nenájdeme podporu na meste a mimo univerzity, môžeme skončiť aj ako Spišská Nová Ves. Len bez toho striebra čo získali v ich derniére extraligy...
