Pavel Móza je zvolenský maliar narodený v Bratislave. Jeho tvorbu spoznáte okamžite, z jeho diel na vás dýcha život vo svojej plnosti zabalený do fantázie jedného človeka. Maľby Pavla Mózu (alebo Múzu, ako sa niekedy šikovne označuje) sú charakteristické žiarivými farbami a živými tvarmi. Aj v tých najtemnejších témach nachádzate fantáziu, rozprávkovosť, mystickosť.
Pavel Móza o sebe skromne hovorí, že je taký ako jeho obrazy: veselý človek, ktorý život berie s ľahkosťou a dokáže tento životný postoj šíriť. „Ja som bol ten, čo kamarátov zabával, hrával som na gitare, veci som obracal na vtip,“ hovorí o sebe.
Oslava ženy a života
Kľúčovou témou jeho obrazov je v súčasnosti žena ako figúra. „Je to oslava ženy, ženskosti, žena v rôznych životných situáciách.“ Vo všeobecnosti Pavel Móza čerpá inšpiráciu zo života samotného a z prírody.
Maľbe sa venuje intenzívne od roku 1984, najprv ako člen klubu neprofesionálnych umelcov, ktorý pôsobil vo Zvolene, neskôr sa odpája a stáva sa členom Združenia výtvarných umelcov stredného Slovenska. Je aj spoluzakladateľom známeho zoskupenia Zvolenská sedmička.
„Človek je pri tvorbe samotársky, ale združovanie umelcov je potrebné: pre vzájomnú komunikáciu, pre informovanie sa o tom, kto sa ako vyvíja, aj pre spoločnú propagáciu,“ vysvetľuje autor.
Abstraktná premena na profesionála
Pavel Móza začínal ako krajinkár, ale postupne si uvedomoval, že do diela túži vložiť viac vlastnej filozofie, viac seba. Preto sú jeho diela skôr abstraktné, expresionistické. „Človek musí poznať základnú symboliku, farby...“
Pre Pavla Mózu bola na začiatku výzva zaradiť sa medzi profesionálnych umelcov, uvedomoval si riziko, že bude na ich chvoste. To sa nestalo. V roku 2009 získal špeciálnu cenu talianskej kritiky v Porto San Elpidio, v roku 2013 v Grottammare. Bol ocenený doma aj v zahraničí, jeho obrazy viseli v Prezidentskom paláci a stali sa súčasťou zbierok významných zberateľov.
Veľkou poctou preňho definitívne ostáva, že o jeho tvorbu prejavil záujem PhDr. Bohumír Bachratý, CSc., ktorý sa rozhodol predstavovať jeho diela verejnosti. Kurátorom bude aj na vernisáži vo Zvolene.
Životný optimizmus vs životný smútok
Pavel Móza má v súčasnosti svoj ateliér v Očovej, kde tvorí najradšej. Okrem maľovania sa chvíľu venoval aj umeleckej výučbe detí. Napriek životnému optimizmu je dnes voči prichádzajúcej generácii skeptický. Hovorí, že vzťah ľudí k umeniu sa pomaly mení.
„Nerastie nám generácia, ktorá by mala mať vzťah k základným hodnotám v rámci ponímania sveta. Vytráca sa ambícia mladých ľudí mať umenie doma,“ vysvetľuje umelec. Bol by rád, keby to bolo inak, no priznáva, že aj jeho úsmev trochu krčí strach z budúcnosti. „Bez reflexie umelec môže existovať len ťažko,“ dodáva na záver. Smútok strieda nádej. Ako v umení, tak i v živote.
Známy umelec v marci oslávil šesťdesiatku a pri tejto príležitosti vám v apríli predstavil výber svojich prác. Výstavu jeho diel s názvom Figurína verzus figúra ste mali možnosť pozrieť si od 6. do 14. apríla na Starej radnici vo Zvolene. Bola to príležitosť ponoriť sa do farebných úvah o živote, žene, o mieste umenia v živote.
Autor: EJ
