ZVOLEN. Jedlo je život. Zvieratá i rastliny, ktoré sú súčasťou nášho jedla, sú živé formy, ktoré nám slúžia, aby sme my mohli žiť. Je to úcta k životu.
Odtrhnutie človeka od priameho kontaktu s pôdou spôsobilo, že sa úcta k životu takmer vytratila. Život si máme vážiť a nemôžeme s ním mrhať, preto nemôžeme mrhať s ničím živým.
Obchody predvádzajú potravinový prepych z celého sveta a väčšina ľudí si neuvedomuje, že všetky potraviny sú dielom a darom Zeme.
Jedlo ako odpad
Štúdie Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uvádzajú, že až tretina z potravín vyrábaných pre ľudskú spotrebu nie je využitá, čo predstavuje asi 1,3 miliardy ton potravinových strát ročne.
Podľa štatistík sa každoročne vo svete dorobia asi štyri miliardy ton potravín, z čoho sa 30 percent neskonzumuje (1,2 mld. ton) a končia ako potravinový odpad. Podľa odhadov Európskej komisie sa v Európskej únii ročne vyhodí asi 100 miliónov ton potravín, čo je v priemere na občana 115 kg ročne.
Štyridsať percent všetkého vyhodeného jedla sa znehodnotí v domácnostiach. Podľa Eurostatu, ktorý sledoval štatistiku živočíšneho a rastlinného odpadu (vrátane domácností), Slovensko produkuje 0,86 milióna ton potravinového odpadu za rok, čo je 2-krát viac ako Česká republika (0,44 milióna ton) a porovnateľné množstvo ako Maďarsko (0,79 milióna ton), pritom obe krajiny majú dvojnásobný počet obyvateľov. Aj viac.
Široké následky
Dôsledky plytvania potravinami sú oveľa širšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Okrem plytvania financiami ide i o výrazné plytvanie vodou, pôdou, energiou, ľudskou prácou, produkujú sa skleníkové plyny, nebezpečný metán, ničí sa životné prostredie, dochádza k zmene klímy.
Až 70 percent svetovej vody sa využíva v poľnohospodárstve, pričom až 38 percent svetovej pôdy sa využíva na poľnohospodárske účely. Množstvo vyplytvanej vody vo vyhodených potravinách by pokrylo dennú potrebu 9 miliárd ľudí. (Fašiangová, K., Golian, J.)
Plytvanie potravinami je závažný ekonomický, hospodársky a etický problém. Priveľa nakupujeme preto, že chceme mať zásoby a chceme byť pripravení na akúkoľvek náladu. Takmer na celom svete je základnou potravinou chlieb.
Chlieb náš každodenný
Mimoriadne často sa vyhadzuje chlieb a pekárenské výrobky. Spotrebiteľ očakáva v určitej hodine plné regály s chlebom a pečivom. Je schopný zdokumentovať prázdne police a ísť sa sťažovať.
V celej EÚ sa pritom ročne vyhodia 3 milióny ton pečiva. Najviac metánu na skládkach vzniká v poslednom desaťročí práve z množstva vyhodených potravín, ktoré sa rozkladajú. Až 15 percent metánu, ktorý sa vytvára na skládkach odpadu rozkladom vyhodených potravín, stúpa do atmosféry, čo poškodzuje ozónovú vrstvu.
Náš márnotratný život ovplyvňuje celý svet. Spotrebiteľ sa na výrobky so zľavou pozerá s ostychom a dátum minimálnej trvanlivosti na výrobkoch používame ako náplasť na svedomie, keď po ich uplynutí ich vyhadzujeme, hoci na svete je hlad a od hladu denne zomierajú tisíce detí.
Netrhajme deti od reality a života
Ak nechceme naše deti odtrhnúť od reality a od života, musíme ich učiť, odkiaľ jedlo pochádza, prečo sa s ním nemá plytvať a ako zmeniť systém, ktorý vytvára toľko odpadu.
Želáme si, aby tí, ktorým táto téma potravinovej a výživovej politiky je blízka, sa stali súčasťou tvorby „Etického kódexu úcty k jedlu“ a svojimi myšlienkami a zásadami napomohli k jeho vzniku.
(Autorka pôsobila ako riaditeľka regionálnej potravinovej a veterinárnej správy. Je štatutárka neziskovej organizácie Rodná krajina a občianskeho združenia Tradičná chuť regiónov Slovenska.)
Autor: Olga Luptáková
