Univerzitný profesor Thomas Hardy sa práve rozišiel s manželkou a dospievajúcim synom, navyše mu nedávno umrela matka, s ktorou mal silné citové puto. Právnik mu v pozostalosti odovzdá jej denník.
Čo sa dozvie z denníka? To už je príbeh, ktorý vo svojom novom románe opisuje zvolenská spisovateľka Erika Jarkovská. V knihe s názvom Posledný potomok zostáva verná indiánskej tematike, aj keď, ako hovorí, Indiáni nie sú prioritne hlavnými hrdinami jej príbehov.
O čom je vaša nová kniha?
Je to príbeh o uvedomení si, čo je v živote najdôležitejšie a bez čoho sa nedá zaobísť. Bez lásky ako takej. Príbeh o láske obetavej rodičovskej aj citlivej synovskej. Avšak rovnako tak o krehkom vzťahu ženy a muža, ktorým osud nedoprial prežiť spolu svoju lásku. Dej sa odohráva na jeseň roku 1961 a na začiatku dvadsiateho storočia.
Povedzte nám niečo o hlavných postavách príbehu.
V novodobejšej časti príbehu je to štyridsaťpäťročný univerzitný profesor Thomas Hardy, ktorý sa rozišiel s manželkou a dospievajúcim synom a umrela mu aj matka, s ktorou mal silné citové puto.Právnik mu v pozostalosti odovzdá jej denník, ktorý napísala krátko po jeho narodení. Minulosť matky Thomasa šokuje. Najmä však to, čo mu bolo po celý život odopierané; spoznať, kto bol jeho otcom.
Hrdinkou príbehu zasadeného na začiatok dvadsiateho storočia je Thomasova matka Edna. Spoznávame ju ako mladé dievča, ktoré rodičia vydajú za oveľa staršieho muža, aby sa o ňu dobre postaral. Po ničivom zemetrasení v San Franciscu v roku 1906, keď príde o všetkých príbuzných a o nie-čo neskôr aj o manžela, sa Edna ocitá bez finančných prostriedkov, bez rodiny a zázemia. Zložitá životná situácia ju donúti živiť sa prostitúciou. Práve vtedy spoznáva domorodého muža Išiho a jej život sa navždy zmení...
Kde ste objavili tieto postavy a ktorú z nich si najviac vážite?
Mám rada všetky tri postavy. Hlavné, ktoré som si do príbehu vymyslela, aj tú vedľajšiu, Indiána Išiho, ktorý skutočne žil. Edna je obyčajná žena, túžiaca predovšetkým po láske, v svojej podstate však nesmierne silná, keďže sa musí vysporiadať so zložitou životnou situáciou a dokázať prežiť v spoločnosti nie ktovieako naklonenej ženám. Svoj život po narodení syna úplne obetuje jeho výchove a tomu, aby mu zabezpečila všetko potrebné. Ako spomína v denníku: Môj život bude s tým Tvojím spojený silným putom. Do smrti budem vďačná božej prozreteľnosti, pretože len vďaka nej mám teraz Teba, môj najdrahší Thomas...
Thomasa predstavím ukážkou z knihy: „Sníval som o peniazoch, lebo s mamou sme ich nikdy nemali dosť. Tak silno som sa na ne zameral, až som sa prestal zaoberať svojimi snami. Možno som mal strach, že čas, ktorý by som im musel venovať, by mi neskôr chýbal. A potom som sa hnal dopredu ako škrečok na kolotoči, stále ďalej a stále rýchlejšie, a nezbadal som, že sa už nehýbem z miesta. Bol som hluchý a slepý k tým, na ktorých mi záležalo najviac.“
Našťastie sa mu otvoria oči a vo vzťahu k manželke a synovi sa pokúsi o nápravu. A Iši bol kalifornský Indián, označovaný aj ako Posledný slobodný Indián Severnej Ameriky, Muž z doby kamennej či Posledný Yahia. Skutočne žil v rokoch 1860 až 1916 a jeho život sa odohral tak, ako si čitatelia môžu prečítať v knihe. Išiho mám rada azda ako každý, s kým sa počas svojho krátkeho pôsobenia v San Franciscu stretol. Svojou jednoduchosťou, nie však primitívnosťou, múdrosťou, úprimnosťou, priateľstvom a absolútnou dôverčivosťou voči ľuďom si získal mnohé srdcia.

Posledný potomok je vašou už štvrtou „indiánskou“ knihou. Čo vás na tejto tematike tak fascinuje?
Indiánska kultúra, spätosť Indiánov s prírodou a ich úcta k Zemi a všetkému živému... Aj tieto posolstvá sa snažím odovzdať čitateľom, aj keď prioritne Indiáni nie sú hlavnými hrdinami mojich príbehov. Je nimi predovšetkým láska, hľadanie ľudského šťastia a naplnenia zmyslu života a porozumenie medzi kultúrami. Verím, hoci možno naivne, že moje príbehy majú čo povedať slovenskému čitateľovi.
Aj ďalšie vaše knihy budú zo života Indiánov? Neodbehnete si na skok do slovenskej reality, ako to bolo vo vašom románe Mŕtvi nemôžu milovať?
Zatiaľ mám napísaných dosť príbehov práve z takéhoto prostredia. Uvažovala som už o napísaní historického príbehu z môjho rodiska, z Turčeka a okolia Kremnice. Písať by veru bolo o čom, dokonca mám vymyslený už aj názov knihy. Ale... ako to už u mňa býva zvykom, ešte som nedopísala svoj posledný román z prostredia Ameriky, v poradí môj deviaty, už som natrafila na nový námet, ktorý stojí za pretavenie do príbehu. A potom, premýšľala som, či by bolo správne meniť žáner, ktorý svojou tvorbou a tvrdohlavosťou pretláčam na knižnom trhu a či by moje žánrové odbočenie nebol tak trochu podraz na čitateľov, ktorí si už na moju tvorbu zvykli, či začínajú zvykať. Veď keď už si toľkí moje meno spájajú práve s Indiánmi...
Máte doma indiánske lapače zlých snov? Veríte na ne, fungujú?
Verím na ne, dokonca som doma jeden mala, visel nad mojou posteľou, ale pierka na ňom „spapali“ mole, tak som sa s ním musela rozlúčiť. Či fungoval, neviem, nakoľko mne sa aj bez lapača snívajú samé príjemné sny... na tie zlé si nespomínam.
Keď sa raz vyberiete na miesta, kde Indiáni žili a možno ešte aj žijú, kde to bude?
Určite by som chcela navštíviť všetky miesta, ktoré spomínam v svojich príbehoch. Nádhernú slnečnú Kaliforniu a Sutterov mlyn neďaleko Sacramenta z Bojovníkov dúhy, Topeku v Kansase, rezerváciu San Carlos v Arizone, Pine Ridge a Wounded Knee v Južnej Dakote, taktiež z Bojovníkov, ale aj mesto Astoriu na západnom pobreží, ležiacu pri rieke Kolumbii, ktorá ústi do Pacifiku, známe miesto zo Spútanej divočinou, a mnohé iné, o ktorých sa čitatelia budú môcť dočítať v ďalších mojich, verím že zaujímavých príbehoch, ktoré mám už pripravené.
Vaša najnovšia kniha Posledný potomok vyšla vo vašom vydavateľstve Enribook. Je jednoduchšie knihu napísať alebo vydať?
Pre mňa jednoznačne vydať. Hlavne z časového hľadiska to trvá podstatne menej, než napísanie príbehu, keďže nepatrím k autorom, ktorí ho „vysypú“ ako z rukáva za tri týždne. Ja dokonca ani za tri mesiace nie. Pri výrobe knihy Posledný potomok som zistila, že ma rovnako vzrušuje a napĺňa dostávať text príbehu do knižnej podoby, ako ho aj písať. Na príprave knihy som pracovala s radosťou a láskou. A rovnako tak sa už teším na prípravu ostatných kníh, ktoré vyjdú pod značkou môjho vydavateľstva.