ZVOLEN. Húština za domovom dôchodcov a panelákmi na Záhonku nie je nejakým nepreniknuteľným priestorom. Viacero chodníkov svedčí o tom, že ľudia tadiaľto často prechádzajú. V jednej časti má improvizovaný prístrešok aj bezdomovec. Ako zistil Zvolenčan Miroslav Jarný, nie je jediným obyvateľom húštiny.
Miroslav si už dávnejšie všimol divorastúce ovocné stromy, ktoré chcel zaštepiť. Zabratý do roboty si v jednej chvíli všimol, ako sa kopa suchej trávy neďaleko neho nadvihla a vybehla z nej diviačica. Po chvíli ju nasledovalo asi šesť malých prasiatok. Diviačica odbehla pár metrov a zastala. Votrelca si premeriavala pohľadom. Čakala, čo urobí.
Miroslav je poľovníkom a dobre vie, že matka si chráni svoje mladé a mohla by zaútočiť. Prekvapenie vzápätí vystriedal strach, a preto z miesta rýchlo vycúval.
Medzi sídliskom a vodou
O pár dní sa do húštiny vrátil aj s kamerou a diviaky si vylezenie z brlohu zopakovali. Potom odbehli smerom k paneláku. Ten je od ich brlohu vzdialený asi dvadsať metrov. Ešte bližšie má svoj „príbytok“ bezdomovec, no ten si doteraz nič nevšimol.
Pre Miroslava je prítomnosť diviaka v takej bezprostrednej blízkosti sídliska nepochopiteľná. „Hrávajú sa tam deti, bežci si tade skracujú cestu. A tiež psičkári, dokonca niektorí aj s poľovníckymi psami a tie by diviaka zacítili,“ vysvetlil. Nevedel si predstaviť, ako sa tam diviaky dostali a najmä, ako sa dostanú niekde do lesa. Veď z jednej strany je sídlisko, z druhej voda, mohli by prejsť cez konečnú zastávku na lúku a ďalej k chatám.
Brloh pri sídlisku. (zdroj: Milan Suja)Zanedbaný pozemok
Pár dní po jeho objave sme sa išli na brloh pozrieť. Bolo treba urobiť fotografie. Ešte predtým nám Miroslav porozprával, aký môže byť diviak nebezpečný, keď si chráni mladé. Výborná príprava.
Diviačica, našťastie, nebola doma. Možno už z blízkosti paneláka odišla na pokojnejšie miesto. Stopy po diviakovi boli všade dobre viditeľné. S obavami sme sa obzerali po kríkoch, v ktorých mohla nájsť nový úkryt.
Podľa Miroslava je hlavnou chybou to, že sa takýto zanedbaný pozemok vôbec nachádza hneď pri sídlisku. Diviaky chcel preto nahlásiť na mestskej polícii.
Strieľať nemôžu
Informácia o diviakoch vôbec neprekvapila vedúceho pozemkového a lesného odboru Okresného úradu vo Zvolene Stanislava Drahoňa. Diviaky sú pri priehrade už niekoľkoročným problémom. „Snažíme sa to riešiť, no nie je to vôbec jednoduché,“ povedal.
Oslovili aj poľovníkov zo združenia Habrovec, ktoré poľuje v najbližších lesoch. Možným riešením je znížiť stav diviakov v okolitých lesoch, pretože v blízkosti sídliska strieľať nemôžu. Mohli by ich so psami vyhnať, prípadne urobiť odlákavacie krmoviská, aby diviaky nemali dôvod posúvať sa k sídlisku.
Otázne je, či sa diviaky, ktoré si zvykli žiť bližšie pri ľuďoch, chcú zo sídliska dostať.
„Jednoznačné východisko, ktoré by zlepšilo situáciu, ani neexistuje,“ dodal Drahoň. Chybu robia aj chatári, ktorí vyhadzujú potraviny do odpadu. Podľa Stanislava Drahoňa je diviakov veľa. Aj napriek tomu, že sa na ne stále poľuje a dokonca sa plány lovu aj niekoľkokrát navyšujú.
„V niektorých rokoch, keď bolo ešte viac diviakov ako teraz, sme niektorým poľovným združeniam naplánované poč-ty zvýšili aj o päťdesiat percent,“ vysvetlil. Ako sa ukazuje, nestačí to.
Vlani bola zasa veľká úroda žaluďov a bukvíc a vtedy sa rozpŕchli do lesa. Poľovníci mali problém ich nájsť a uloviť. Na určitý čas zmizli dokonca aj z blízkosti sídliska.
