DETVA. Päť metrov šírka a viac ako osem metrov dĺžka. To sú rozmery budovy, ktorá kedysi stála na Lúčnej štvrti v Detve. Odborníci ju datujú do doby asi tisíc rokov pred Kristom. Predpokladajú, že ide iba o jednu z budov pravekej osady. V tej dobe už bolo na Kalamárke hradisko a osada ho zrejme zásobovala potravinami.
Množstvo črepov
Nebyť výstavby rodinných domov na Lúčnej štvrti, možno by praveká osada ostala ukrytá.
Konštrukcia budovy bola z kolov, pomedzi ktoré boli poprepletané menšie prúty. Všetko bolo vymazané hlinou.
Po tritisíc rokoch ostali už iba okrúhle stopy po koloch. Ukazujú na pôdorys pravdepodobne obytnej budovy. A črepy, desiatky zaplnených vreciek s črepmi svedčia o tom, že tu ľudia skutočne žili.
Okrem budovy preskúmal archeológ Roman Hrončiak rôzne sídliskové objekty, ktorých účel nie je známy. V jednej časti napríklad našiel jamu s popolovitým obsahom. Na čo slúžila, je dnes ťažké odpovedať.
Okrem praveku sa na Lúčnej nepotvrdilo iné osídlenie od konca doby bronzovej.
Dobrovoľníci
Archeologické nálezisko je stavebnou parcelou. Za jej hranice archeológovia nejdú. Preskúmajú ju možno neskôr, pred výstavbou iného rodinného domu. „Vždy sa musí skúmať iba to, čo sa výstavbou má zničiť,“ dodal Hrončiak.
Archeologický výskum na parcele robí banskobystrická spoločnosť Midland Adventure. Vedúcim výskumu je Martin Kvietok. Romanovi Hrončiakovi pomáhali aj dobrovoľníci.
„Teraz sme našli nálezy staré tritisíc rokov, no ja som presvedčený, že v budúcnosti sa nájde aj staršie osídlenie,“ povedal 64-ročný dobrovoľník Marián Ilizi z Detvy. História ho zaujímala odmalička, preto chcel byť pri tom, keď sa prepisuje tá podpolianska.
„Takéto miesta by bolo dobré preskúmať už pri plánovaní výstavby, aby stavbári nemuseli naháňať archeológov,“ doplnil Hrončiak.
Ako v knihe
Archeológ musí byť už pri sťahovaní ornice. Bagristovi sa doslova pozerá na prsty. Aj nepatrné rozdiely v pôde môžu naznačovať, že ide o kultúrnu vrstvu. Na odkrytej hline dokáže skúsené oko čítať ako v knihe, no stačí o pár centimetrov hlbší záber a namiesto popísaných stránok máme čisté listy. A dôkazy o prítomnosti ľudí na mieste sú v takom prípade nenávratne stratené.
Aktuálny výskum začali ešte 21. marca 2017. Podložie skúmanej parcely ešte minulý týždeň začisťovali a odoberali vzorky pôdy pre archeobotanickú analýzu.
Význam pre mesto
„Nález je významný v tom, že doteraz boli v Detve nájdené len jamy, ktoré sa nedali interpretovať ako obydlie. Prvýkrát sa v Detve potvrdilo obydlie, kde ľudia priamo bývali, a to v časoch tisíc rokov pred Kristom, teda približne v čase známeho biblického kráľa Dávida a jeho syna kráľa Šalamúna,“ povedala hovorkyňa mesta Zuzana Juhaniaková.
Existenciu pravekej osady v Lúčnej štvrti potvrdila v roku 2016 aj archeologička Noemi Beljak Pažinová. Na susednej parcele, ktorú minulý rok preskúmala, sa našli stopy po pravekej piecke.
Pažinová aj Hrončiak predpokladajú, že osada priamo súvisí s hradiskom na Kalamárke. To stojí na skale a muselo mať osady, ktoré by ho zásobovali potravinami. Veď na skale veľa nedopestujete.
Okrem Lúčnej štvrte sa v minulosti našli praveké stopy napríklad aj v Krnom a odborníci predpokladajú, že tam bola ďalšia osada. A takýchto lokalít je v Podpoľaní pravdepodobne ešte viac. Detva alebo Podpoľanie by si preto zaslúžili stáleho archeológa, pracujúceho napríklad pri Podpolianskom múzeu.
