LÁTKY. Obec mala kedysi množstvo osád. Ľudia sa z nich postupne vysťahovali a z niektorých sú už chatové oblasti. Spolu s chatármi sa v niektorých domoch objavili aj ľudia bez domova či zo sociálne slabších vrstiev. Nie sú domáci, prišli z rôznych kútov regiónu a aj Slovenska. Ich obydlia by sme mohli nazvať skôr chatrčami.
V časti Paseky sa domáci spojili a spísali petíciu, ktorú podpísalo takmer pol stovky obyvateľov.
Nesúhlas domácich
„Tento problém tu máme asi osem až desať rokov,“ povedal starosta Látok Ľubomír Bahleda a doplnil, že on sám nemôže vôbec konať, ak niekto začne bývať na súkromnom majetku a ten sa svojho nedožaduje na príslušných úradoch. Ľudia pošomrali, no keď mali niečo konkrétne urobiť, väčšinou cúvli.
Až koncom roku sa rozhýbali, keď pripravili petíciu. V nej vyjadrili ešte vlani v novembri svoj nesúhlas s nelegálnym osídľovaním osady Paseky sociálne slabšími obyvateľmi bez trvalého, resp. prechodného pobytu, a to na cudzích pozemkoch. Zároveň v petícii žiadajú o „zamedzenie výstavby provizórnych obydlí, ktoré svojím vzhľadom a charakterom znehodnocujú rázovitosť horskej obce a kvalitu rekreačného prostredia“.
Päsť na oko
Petícia z osady nie je petíciou, ktorá by spĺňala všetky zákonné náležitosti, to si uvedomuje aj starosta. Na druhej strane je presvedčený, že desiatky podpisov na petícii ho zaväzujú, aby sa s problematikou zaoberal.
Obecné zastupiteľstvo starosta zvolal dvakrát a poslancov so všetkým oboznámil. Prvým krokom bolo, že požiadal Úrad práce o prešetrenie. „Žijú tam aj malé deti, úradníci by mali vedieť, v akých podmienkach bývajú,“ zdôvodnil Bahleda. Šetrenie prebehlo, výsledok zatiaľ starosta nedostal.
„Paseky sa rozrastajú do krásy, z osady je pekná rekreačná oblasť a provizórne obydlia pri chatách potom pôsobia ako päsť na oko,“ vysvetlil starosta Látok.
Rovnaká situácia je aj na Chocholnej, kde sú tiež chaty a zároveň hospodárske budovy s dobytkom.
Koľko ľudí takto prespáva v provizórnych obydliach, je ťažké povedať.
Pri šetrení ich bolo okolo dvanásť, tento počet sa podľa starostu stále mení.
Pôjde na stavby
Na Chocholnej stretávame päťdesiatnika Miroslava. Tvrdí, že nie je žiaden bezdomovec, prišiel z Rapoviec s priateľkou, kde má dom. Tam sa vráti, keď si nájde robotu. Zima vraj nebola vôbec extrémne tvrdá.
„Ani sme do ôsmej večer nekúrili, stačilo iba, keď sa na sporáku varilo,“ vysvetlil. Keď sa oteplí, bude si zháňať robotu na stavbách, vie tiež robiť s koňmi alebo píliť drevo v hore.
„Človek, ktorý je naučený robiť odmalička, bude robiť hocičo,“ doplnil.
Chatár prechádzajúci okolo sa najviac hnevá na skriňu autobusu, ktorá „svieti“ medzi stromami. Hneď vedľa je búda s kravami. Všetko je hneď pri ceste vedúcej k jeho chate. „Keď aj nejaká návšteva ide, hneď sa spytujú, kto tu býva,“ povedal dôchodca Ján Poliak. Na chatu prerobil rodičovský dom, ktorý stále opravuje.
Na dedinu krava patrí
Hospodárske usadlosti na Chocholnej patria Jánovi Ľalíkovi. On môže podľa starostu za to, že na Látky prichádzajú sociálne slabí obyvatelia.
„Áno, sú u mňa nahlásení na prechodnom pobyte,“ vysvetlil Ján Ľalík prítomnosť nových obyvateľov a dodal: „Bolo by lepšie, keby prespávali niekde v kanáloch?“ Podľa neho nie sú vôbec nebezpeční pre okolie a za celé roky, ako tam bývajú, nedošlo k žiadnym výtržnostiam. Sociálka nových obyvateľov vraj chodí kontrolovať niekoľkokrát do roka. Spomínaný autobus bol vraj na mieste už dávno. „Doteraz to nikomu nevadilo,“ doplnil.
Ján Ľalík za všetkým vidí snahu vytlačiť jeho hospodárenie z chatovej oblasti.
„Vadí im to, že tam chovám zvieratá. No ja som tu hospodáril už vtedy, keď si chaty kupovali. Látky sú dedina a na dedinu krava vždy patrila,“ doplnil.
