VÍGĽAŠ. Dva roky, ktoré uplynuli od otvorenia obnoveného Masarykovho dvora vo Vígľaši - Pstruši v okrese Detva, si pripomenú v sobotu 25. februára.
"Oslavu výročia začíname už dopoludnia, keď bude na našom dvore tradičná zabíjačka a fašiangová zábava so sprievodom, fašiangovými kolami, pochovávaním basy a vystúpením folklórnych súborov Hriňovčan a Podpoľanček," uviedla pre TASR riaditeľka Masarykovho dvora Gabriela Ondrejková.
Majer (Masarykov dvor) na Pstruši postavili niekedy na prelome 19. a 20. storočia. Za stavbou stál vtedajší majiteľ vígľašského panstva Mikuláš Kiss. V roku 1905 odkúpil od Kissovcov dvor poľný maršal Friedrich von Österreich, ktorý dal majeru súčasnú podobu.
Po skončení prvej svetovej vojny prešiel areál do rúk štátu a sídlila v ňom Správa štátneho majetku Vígľaš. V tom čase bola na dvore mliekareň, syráreň, pálenica či vodný mlyn. Chovali sa tam stovky kráv a tisícky oviec.
V období prvej Československej republiky sa rozhodlo vedenie štátneho majetku pomenovať areál na počesť prezidenta T. G. Masaryka.
Masarykov dvor sa zapísal nielen do histórie poľnohospodárstva, ale aj meteorológie. Nadránom 11. februára 1929 tam namerali zatiaľ najnižšiu zaznamenanú teplotu na území Slovenska, -41 stupňov Celzia.
Dnes je v celom areáli niekoľko obnovených, architektonicky veľmi zaujímavých budov. Okrem ubytovacích a reštauračných kapacít sa tam nachádza aj časť na ustajnenie koní, vyhliadková veža či predajňa miestnych farmárskych špecialít.
